Napriek tomu, že prezidentské voľby vyhral so 66%, je Emmanuel Macron prezidentom krajiny sociálne trpko rozdelenej na krajne ľavicových, stredo-ľavých, stredo-pravých a krajne pravicových. Mnohí vo Francúzsku veria, že takéto víťazstvo nie je dostatočné k pevnému prezidentovaniu.
 

Prieskum pár dní pred volebným dňom 7. mája odhalil, že viacerí sa cítili byť nútení hlasovať za Macrona, ktorého ekonomický program zohľadňuje ledva 1/3 z jeho vlastných podporovateľov.

Štyridsaťsedem percent respondentov povedalo, že nemá rado Marcona ako osobu.

Macron a Rusko

Počas návštevy Moskvy v 2016 ako minister financií, Emmanuel Macron hovoril o potrebe zprísnenia sankcií voči Rusku. Napriek tomu, že vyhliadky na víťazstvo vo francúzskych prezidentských voľbách sa stávajú čoraz reálnejšími, jeho vzťahy s Ruskom začínajú byť trpkejšie.

Vo februáry 2017, Macron obvinil Rusko z hacknutia serverov jeho En Marche! hnutia. Hoci nikdy neboli predložené dôkazy takéhoto počinu. Navyše, jeden z Macronovho tímu povedal, že pôvod útoku bol zaznamenaný na Ukraine.

Počas prvého kola prezidentských volieb 23. apríla, kampaň Emmanuela Macrona zamietla akreditácie Ruskému Sputniku a RT. 

Navyše, 3. mája Macron povedal, že by sa nikdy nepoddal „Putinovmu diktátu“. A taktiež uznal USA, nie Rusko, ako hlavného partnera v boji proti terorizmu.

Prezident statusu quo

Dlhoročná „milostná“ záležitosť Emmanuela Macrona so socialistickými ideálmi jeho šéfa, Francoisa Hollande, začala v minulom roku slabnúť. Budúci prezident začal kritizovať úradujúceho predstaviteľa, že svoje sľuby pre liberálov a pro-biznis reformy a na potláčanie štátom ručených sociálnych výhod, nedodržuje.

Nadšenie podnikateľskej komunity o disidentských nápadoch Macrona, však netrvalo dlho, pretože sa ukázalo, že budúci prezident nebude zvyšovať 35-hodinový pracovný týždeň, ani sa nebude zdržať vytvárania nových pracovných miest v štátnom sektore.

Napriek tomu, že Macron kritizuje domácu aj zahraničnú politiku vládnucích socialistov, stále to vyzerá tak, že v jeho novom kabinete nebude nedostatok Hollandeho ľudí.

Macron a islam

Ubolený a vystrašený stálym prívalom teroristických útokov, ktoré si vyžiadali viac ako 200 životov počas päťročného pôsobenia prezidenta Francoisa Hollandeho, mnohí vo Francúzsku dúfali, že sa bezpečnosť stane jednou z najvyšších priorít ich nového prezidenta.

Zdá sa však, že Macron neponúka nič nové na to, aby odvrátil hrozbu, ktorú predstavuje radikálny islam.

Tento nedostatok zámeru sa čiastočne vysvetľuje skutočnosťou, že od samého začiatku svojej politickej kariéry sa Macron vždy opieral o podporu moslimskej komunity v krajine.

V novembri 2015 povedal, že odsúdeným teroristom by malo byť umožnené zachovať si francúzske občianstvo.

V roku 2016 kritizoval oficiálny zákaz celoplošných plaviek „burkini“, ktoré nosia niektoré moslimské ženy. A v roku 2017 znepokojil veľa ľudí tým čo povedal: „Niečo ako francúzska kultúra neexistuje. Vo Francúzsku existuje kultúra ale je rozmanitá.“

Víťazstvo Emmanuela Macrona tiež znamená, že UOIF – vplyvné islamské združenie s úzkymi väzbami na moslimské bratstvo bude pokračovať vo svojej práci vo Francúzsku. Marine Le Pen a Francois Fillon obaja prisľúbili, že ich by ho postavili mimozákon.

To znamená, že opierajúc sa o podporu moslimskej komunity v krajine, Emmanuel Macron zachováva politiku Francoisa Hollandeho, ktorého zvoleniu v roku 2012 prinajmenšom čiastočne pomohli „moslimské hlasy“.

Emmanuel Macron vyhral nedeľné prezidentské voľby vo Francúzsku a stal sa najmladšou hlavou štátu v krajine od čias Napoleóna.

39-ročný vodca stredového hnutia En Marche!, Macron, zvíťazil v druhom kole s viac ako 66 percentami hlasov, pričom porazil svojhorivala krajne pravicového Národného frontu Marine Le Pen, ktorá skončila s takmer 34 percentami.

V prvom kole volieb 23. apríla, Emmanuel Macron mal 24 percent hlasov a na druhom mieste s 21 percentami Marine Le Pen.

Preložila: anna
Foto: AP Photo/ Christophe Ena, POOL
Zdroj: (1)