Hlavne keď rodičia dávajú svojím deťom do ruky mobily tablety už od útleho veku, aby och „zabavili“ a mali chvíľku kľud. No a načo si potom tie deti pořídili?

 

 

REDAKCIA PROTIPRÚD varuje pred čoraz rýchlejšie postupujúcou mentálnou degeneráciou dnešnej populácie, ktorá je neustále pripojená na internet, a prináša niekoľko rád, ako tento „debilizačný“ proces zvrátiť

Každý deň sa viac a viac ľudí sťažuje na problémy súvisiace s narušenou mozgovou činnosťou. Na čoraz väčšiu nesústredenosť, na problémy so zapamätaním si informácií, na neschopnosť čítať dlhšie texty, o knihách ani nehovoriac.

Problém sa rozhodne netýka len starších ľudí, ale aj mladých a jedincov v strednom veku. Príčina je jasná. Bez ohľadu na všetky relevantné poučky a argumenty sa nikto nechce zriecť svojho stáleho, celodenného „napojenia na informácie“. Inými slovami, úpadok vašich mozgových funkcií nastal v ten pamätný okamih, keď ste sa rozhodli byť neustále „on-line“. A nezáleží na tom, či vás k tomu donútilo zamestnanie, momentálna nuda alebo obava, aby ste neboli „out“.

Neschopní čítať

Už v roku 2008 bolo známe, že priemerný používateľ internetu neprečíta viac ako 20 % textu umiestneného na stránke – a najrôznejšími spôsobmi sa vyhýba čítaniu dlhších odsekov. Všimli ste si to aj u seba?

Potrebujete sa naučiť čítať knihy. Skutočné papierové knihy. Nie hodiny surfovať po internete a „skenovať“, ale čítať knihy!

Navyše rôzne výskumy ukázali, že človek neustále pripojený na sieť text nečíta, ale skenuje ako robot – vyberá odvšadiaľ nesúvislé čriepky informácií, skáče z jedného miesta na druhé a informáciu hodnotí takmer výlučne z hľadiska „je možné sa o to s niekým podeliť?“ – nie s cieľom prebrať obsah, ale hlavne urobiť dojem, vyvolať emócie v podobe reakcií, replík, emotikon a správ.

Počas výskumu sa ukázalo, že ľudia stránky na internete – ako sme už povedali – nečítajú, ale letmo prezerajú podľa šablóny pripomínajúcej písmeno F. Používateľ si najskôr prečíta niekoľko viet na začiatku, potom preskočí niekam do polovice a prečíta si ďalších pár viet, častokrát nie do konca – a nakoniec rýchlo preskočí na záver, aby sa pozrel, „ako to dopadlo“.

Výskum pozornosti pri čítaní

Červené sú oblasti, kde čitatelia udržujú svoju pozornosť najdlhšie. Žlté sú oblasti, ktoré si len letmo prezerajú. Modré a šedé oblasti nečítajú vôbec.

Najefektívnejším spôsobom podania informácie radovému používateľovi internetu je preto podanie informácie v podobe prevrátenej pyramídy (princíp „čím nižšie, tým menej“) so zdôraznením kľúčových slov (aby príjemcovia informácií chápali, čo je dôležité a čo menej) a s obmedzením maximálne jednej myšlienky na odsek. Len tak sa dá udržať pozornosť na stránke dlhšie. Pokiaľ smerom dolu na stránke hustota informácií vzrastá, zdrží sa tam len zlomok používateľov. (Veríme, že ste ešte s nami.)

Hlúpnu všetci

Na problémy s vnímaním informácií sa sťažujú ľudia všetkých sociálnych skupín – od vysoko kvalifikovaných univerzitných profesorov po opravárov práčok. Sťažnosti môžeme často počuť v akademickom prostredí, teda tam, kde je nutné sa intenzívne zaoberať čítaním dlhých textov a každodennými diskusiami s ľuďmi (vyučovať, učiť sa, diskutovať, skúšať…). Závery sú jednoznačné – už tak nízka úroveň schopnosti prijímať informácie ďalej a ďalej klesá.

Väčšina ľudí má už dnes s čítaním dlhších textov neprekonateľné ťažkosti. Dokonca blogové zápisky na pár odsekoch vnímajú ako ťažké na prečítanie, nudné, a preto ani nezasluhujúce si pozornosť.

Kruh sa uzatvára. Dlhočizný text nemá význam, pretože ho takmer nikto nebude čítať. No a zmenšenie objemu odovzdávaných myšlienok potom vedie k ďalšej degradácii nielen čitateľov, ale aj autorov samotných. Vo výsledku vidíme to, čo vidíme: masovú „debilizáciu“ populácie.

Čítanie mnohým ľuďom skrátka „nejde“ predovšetkým preto, že:

  • sa im nedarí prinútiť sa prestať „skenovať“ text a hľadať v ňom kľúčové miesta;
  • problémy spôsobuje zložitá vetná skladba – vlastná väčšine klasických umeleckých diel alebo vedeckých prác; tá pritom úplne absentuje v on-line komunikácii.

Vo výsledku potom veľa ľudí potrebuje čítať jednu dlhšiu vetu niekoľkokrát. A to nie je všetko. V súvislosti s neustálym pripojením na internet sa prudko zhoršujú aj návyky ľudí, ako napríklad schopnosť vracať sa k už raz vyhodnotenej informácii, analyzovať prečítaný text, zapájať obrazotvornosť a podobne.

A ešte horší je fakt, že v 8 z 10 prípadov ľudia chodia na internet iba za pochybnou zábavou, prípadne odtiaľ čerpajú informácie, ktoré majú negatívnu morálnu alebo kultúrnu hodnotu.

Závislosťou k otupenosti

Väčšina ľudí, najmä mladých, je pripútaná k svojim „hračkám“ natoľko, že pri nebezpečenstve odpojenia od siete alebo od svojich „gadgetov“ – aj keď len na jeden deň – zažívajú ťažký psychický diskomfort až depresiu hraničiacu s panikou; občas aj reálne fyzické symptómy abstinenčných príznakov, ktoré sú podobné tým drogovým. Neveríte? Skúste vypnúť svoje hračky a internet len na dva alebo tri dni.

Existuje názor, že schopnosť efektívne vnímať zložité texty a čítať náročnú literatúru sa čoskoro stane elitárskou záležitosťou dostupnou len pre úzku vrstvu ľudí. Nie je to tak úplne nová myšlienka – už Umberto Eco v svojej knihe „Meno ruže“ navrhoval púšťať do knižníc len tých, ktorí sú pripravení absorbovať komplexnejšie znalosti. A všetci ostatní budú schopní čítať len „výťahy“ pre internet.

Žiadne tabletky, žiadne doplnky stravy, žiadne diéty, žiadne operácie mozgu nie sú schopné zastaviť túto mentálnu degradáciu. Zastaviť ju môžeme len jedinou cestou – tým, že prestaneme zaťažovať mozog neustálym informačným šumom, ktorý znie dennodenne z internetu. Je to krok mimoriadne ťažký a… Niekomu už možno „ušiel vlak“, ale je to jediná cesta.

Čo robiť pre zastavenie degradácie mozgu

1. Hračky zaisťujúce vaše neustále pripojenie na informácie, respektíve internet – smartfóny, tablety atď., bez ktorých si dnes nedokážete predstaviť deň – z vás robia prakticky debila s apatickým, pramálo uvažujúcim mozgom, neschopným hlbšie premýšľať a analyzovať.

Používaním týchto hračiek do vášho mozgu nepretržite prúdi všemožný informačný šum, ktorý zaťažuje váš „palubný počítač“ natoľko, že ste potom v podstate schopní vykonávať len primitívnu, nie veľmi oduševnenú činnosť. Zato ste profík v robení si selfies (a ďalších odpadových fotiek) a stále niekomu voláte alebo esemeskujete… Alebo facebookujete.

Mobilný telefón by ste mali používať iba v nevyhnutných prípadoch. Napríklad, keď ste sa ocitli v cudzom meste a minuli sa s vaším kolegom. Alebo meškáte cestou na schôdzku – vtedy je skutočne nutné aj slušné zavolať. Avšak zvyšok času musia byť vaše hračky len v pasívnom režime, pre prípad prichádzajúceho volania – ako starý telefón stojaci na nočnom stolíku.

2. Musíte sa pripraviť na to, že okolie vás nepochopí – známi vám povedia, že ste sa zbláznili. Kašlite na podobné názory – musíte si pamätať, že ste cieľovým objektom informačného útoku a podľa toho sa správať, teda chrániť sa. Ako povedal prezident CBS News Richard Salant„Naša práca nie je predávať ľuďom to, čo chcú, ale to, čo chceme my.“

3. Potrebujete sa naučiť čítať knihy. Skutočné papierové knihy. Nie hodiny surfovať po internete a „skenovať“, ale čítať knihy! Bude to pre vás ťažké, ale skúste to. Netreba sa bičovať – prvý deň si prečítate pol stránky, druhý deň celú stránku, tretí deň stránku a pol a tak ďalej. Vezmite pritom do úvahy, že organizmus sa bude všemožne brániť – bude sa vám točiť hlava, budete mať nutkanie zaoberať sa čímkoľvek iným, neodolateľnú chuť „pozrieť sa, čo je nové, čo sa deje…“. Mozog si vymyslí čokoľvek, aby sa nemusel sústavnejšie namáhať.

Keď ste si tento článok skutočne prečítali (a nielen preskočili na koniec), potom máte za sebou prvý krok k úspechu. Gratulujeme.

Pôvodný zdroj: (1)

Zdroj: (2)