Dilemy ropného trhu a prečo sa olejári musia modliť

Dilemy ropného trhu a prečo sa olejári musia modliť

Trump začal svoje turné po Blízkom Východe a ako prvý biznis si zobral za cieľ Saudskú Arábiu. Po minuloročných problémoch vo vzťahoch s USA je ale všetko v poriadku a Saudi podpísali tučné kontrakty na import vojenskej techniky. Saudi budú flinty potrebovať viac, než inokedy. Ich ropný business, na ktorom stojí krajina posvätných miest islamu je vo veľmi vážnej fáze. Kto znesie viac bolesti? Po uši zadĺžený americký ropný sektor, dosahujúci vrchol svojej produkcie, alebo pred svojim obyvateľstvom sa trasúca diktatúra na Arabskom poloostrove? Odvetvie ťažby ropy čelí obrovským výzvam a tieto výzvy budú mať dopad na petrodolárový recyklačný systém.

Saudi hrajú na všetky strany

Pán prezident Trump navštívil tento týždeň Saudskú Arábiu. Nosná krajina petrodolároveho recyklačného systému amerických dlhopisov sa na konci Obamovho kraľovania ocitla na čiernom liste, ale ako sa zdá, všetko je zase v poriadku. Kongres prelomil minulý rok Obamove veto a tým umožnil rodinám pozostalých po útokoch z 11. septembra súdiť wahabistické kráľovstvo. Takto tvrdá odveta prišla za to, že Saudi začali koketovať s Číňanmi, ktorí sú v súčasnosti ich najväčší zákazník. Čína teraz nakupuje viac ropy ako USA a tým sa petrodolárový systém ocitá v problémoch. Saudi chcú asi hrať na všetky strany. Ale čo iné im ostáva.

Pravda, problémy majú aj samotní Saudovia. Doškuľená rodina čudákov, ktorí vládnu v krajine má veľké množstvo FX rezerv a dlhopisov, v ktorých držia zisky zarobené predajom ropy. Táto zásoba sa ale veľmi rýchlo stenčuje. Po kolapse cien ropy z pred troch rokov znížili svoje celkové rezervy o 44%. Ešte pár takých rokov a kasa je prázdna. Z čoho mala byť vojna o trhové podiely, sa stala skoro katastrofa pre najväčšieho exportéra čierneho zlata. V decembri boli nútení odpredať aktíva v hodnote 9 miliárd a v januári za 10 miliárd. Prepaľujú keš na vojne o ropné studne v Jemene a na to, aby udržali domáce obyvateľstvo pokojné pomocou sociálnych programov. Tie čoskoro ale nebudú stačiť. Šítska časť obyvateľstva, na ktorej území sa nachádza väčšina ropy, sa chystá na občiansku vojnu proti radikálnej sunitskej vládnucej vrstve.

Preto toľká snaha nakúpiť čo najviac vojenskej techniky. Saudi rozpúšťajú dolárové rezervy a nakupujú za ne veci, o ktorých si myslia, že nebudú strácať hodnotu a onedlho sa im zídu. Ako vravia v Amerike, keď ide do tuhého, treba mať plán 3B – bullion, beans and bullets. Aj napriek, viac menej vlažnému sekaniu produkcie, na ktorom sa v OPECu Saudi dohodli, sa cena nie a nie spamätať. Ropa šla nad 50 za barel, následne zase začala klesať. 50 dolárov je nič. Saudi potrebujú minimálne 100 za barel, aby mali vyrovnaný rozpočet. Osekanie produkcie o milión barelov denne po 8 rokoch, kedy žiadne obmedzenie produkcie nebolo a pri súčasných rekordných zásobách rezerv budovaných posledné 2-3 roky, nie je vôbec rozhodujúce.

Saudi sú hladní po hotovosti. Najradšej by pumpovali z každú dieru ktorú majú. Z čoho malo byť kontrolované prevzatie väčšej časti trhového podielu, je nakoniec pre Saudov nočná mora. Naposledy, keď obmedzili produkciu, stratili trhový podiel voči po devízach ešte hladnejšej Venezuele. Tiež stratili veľké množstvo kontraktov vďaka ruským ropovodom a plynovodom do Číny. Z dočasnej hry na lacnú ropu, ktorá mala z trhu odpratať frakovacie projekty a Rusko zo Sýrie, sa ukázalo, že za hlupáka tu je partička na Arabskom poloostrove. Uvidíme, dokedy Saudom vydržia peniaze. Dúfajme, že nákup zbraní nebude za účelom rozpútania väčšieho konfliktu, aby umelo zvýšili ceny ropy na svetových trhoch. Je otázne, či v súčasnosti svetová ekonomika vôbec unesie drahšiu ropu.

Toto je vrchol

Lacná ropa tu ale s nami asi aj tak nebude dlho. Ako pri každej komodite, cena je závislá od ponuky a dopytu len v krátkodobom meradle. Dopyt a ponuka riadi volatilitu. Najdôležitejšia je vždy cena produkcie. Ak sa nejaká komodita stane príliš drahou na ťažbu, až stratí svoju užitočnú hodnotu, trh takejto komodity prestane existovať. Problém však je, že svet prichádza o lacnú ropu. Neznamená to, že ropa nebude onedlho dostupná. Bude k dispozícii, ale drahšia ako doteraz. Stále sa budú objavovať nové náleziská, ale tam sú časy, keď stačilo spraviť dieru do zeme a dostali sme ľahkú sladkú crude, ktorá striekala do výšky svojim vlastným tlakom.

Aj napriek populárnemu názoru sci-fi nadšencov, technológie nám nepomôžu vyriešiť problém s energiou. Technológie nevytvárajú energiu, technológie energiu spotrebujú. Technológie sa dajú robiť efektívnejšie, ale to je asi tak všetko. Z histórie je zrejmé, že čím komplikovanejšie technológie ľudstvo využíva, tým viac energie spotrebuje. Sú to práve technológie v procese získavania energie, ktoré nám pomáhajú ostávajúce zásoby energetických zdrojov rýchlejšie vyčerpať. Jasne to vidieť na nových frakovacích súpravách. Čím novšie a efektívnejšie technológie frakovacie spoločnosti využívajú, tým rýchlejšie vyčerpávajú svoje studne.

Kvalita a množstvo ropných nálezísk neustále klesá. V dlhodobom meradle môžeme čakať iba drahšiu ropu. Súčasné nízke ceny nasadili tomu problému korunu. Posledné tri roky boli najhoršie trojročie v oblasti nálezísk za posledných sto rokov. Ťažobné spoločnosti sa pri týchto cenách sústredia hlavne na to, aby prežili. Prieskum a otváranie nových nálezísk je odložené na neurčito. Aj keď sú nové ložiská často oslavované gašparmi v médiách, nemáme v kapse žiadnu druhú Saudskú Arábiu, alebo zátoku Prudhoe. Za celý minulý rok sa našlo len 2,4 milióna barelov. Zhruba množstvo, ktoré nám stačí na dva mesiace. Mieru obnovy máme teraz na úrovni len 10%! To, čo nachádzame posledné roky je doslova na smiech. Všetká lacná a ľahko dostupná ropa sa vyčerpala. Preto sa investori vrhajú do exotík, ako je ťažba na ropných plošinách v mori a frackovanie.

Zlá správa je, že permská báza v Severnej Dakote dosahuje vrchol produkcie. Dobroty už boli zjedené a ostáva nám len ťažko dostupná ropa. Hlavná frackovacia oblasť peakuje po desiatich rokoch. Produkcia vody začína dosahovať 80% a niektoré frackovacie spoločnosti začali pociťovať aj menej hnacieho plynu. Ten je v geologických vrstvách nahradzovaný vodou, čím sa zvyšujú náklady na vytiahnutie barelu ropy zo zeme. Ak pri takejto ekologickej a ekonomickej realite nebudeme hľadať nové náleziská a tento problém nás v budúcnosti dobehne.

Investície do ropných nálezísk sú veľmi komplikované. Produkcia musí bežať nejakých 10 rokov, aby investori odišli s uspokojivým obnosom. Pri súčasných cenách budú ropné spoločnosti prežívať. Sériu bankrotov už máme za sebou. Nedajú sa ale v žiadnom prípade očakávať žiadne dlhodobé kapitálové investície. Pri 45 dolároch majú všetci zadĺžení producenti jediný cieľ a tým je produkovať čo najviac komodity, aby mohli poplatiť záväzky.

Nie je to iba vec problematických ekonomík, ako Venezuela, ktorá je v procese bankrotu so svojou ťažkou ropou. Od pádu cien ropy zbankrotovalo 70 veľkých spoločností. Zdá sa, že americký bankový sektor až príliš odolne niesol túto pumu. Očakával som väčšie problémy. Dlh ropných projektov začína byť pre americkú ekonomiku svojim objemom väčší problém, akým boli špatné hypotéky. Čo ale nie je, môže stále byť, hlavne, ak bude Fed pokračovať s výtlakmi úrokových mier. Veľké množstvo projektov stojí a padá na nízkych úrokových mierach. Tak ako kedysi trh špatných hypoték s variabilnou úrokovou mierou.

Pomer energie, ktorú investujeme, aby sme získali dodatočnú energiu, rastie. Pred sto rokmi stačilo zavŕtať do zeme a ropa vás sama oblievala. Teraz je nutné investovať obrovské množstvo energie a zdrojov, aby sme dostali ropu na trh. Budujeme obrovské plošiny v mori a fraktúrami v zemskom podloží spôsobujeme malé zemetrasenia, aby sme z neho vyžmýkali túto surovinu. Na začiatku nám stačilo investovať 1 jednotku energie, aby sme získali 100 ďalších. Keď americká produkcia dosiahla vrchol v 70. rokoch, bol tento pomer na úrovni 30:1. V súčasnosti ťaží Shell niekde okolo 5:1.

V Amerike vyrábali ropu z dlhu

Ťažobné ropné spoločnosti sa počas rozprávkového obdobia nulových úrokových obalili množstvom lacného dlhu. Exxon aj Shell sa topia v záväzkoch. Chevron si dokonca musel požičať, aby mal na zaplatenie dividend. Ak sa bude cena ešte rok-dva potácať okolo 50 za barel, budú musieť vyťažiť 7 miliárd barelov iba na splatenie dlhu. Len dostať ropu do tankeru a zaplatiť bankám, aby ustáli 350 miliardový dlh, ktorý odvetvie má. Investori samozrejme utrú nos. Hotové odvetvie. Projekcie cash flow sú teraz na jednej tretine toho, čo spoločnosti plánovali v roku 2013. Aby bolo jasné. Kým cena nepôjde hore, čelíme klesajúcemu počtu aj kvalite nálezísk a taktiež mnohé produkčné kapacity a kapitál budú kaput. To vytvára priestor na explóziu cien v dlhodobom horizonte.

Aby srandy nebolo málo, Fed sa rozhodol dvíhať miery. Teda ani tak nerozhodol, ako bol donútený, lebo ďalšie cyklické ekonomické oslabenie je za rohom a potrebuje si vytvoriť priestor na znižovanie mier a stimuláciu ekonomiky. Bude to zábava sledovať, lebo množstvo bublín, ktoré máme v súčasnej etape nafukovacej ekonomiky, tu na svete ešte nebolo. Keď Alan praskol bublinu na realitnom trhu, bol to výtlak z 1%. Teraz budeme radi, keď sa dostaneme nad 1%. Pri komediantoch z Fedu, ktorí balansujú na takomto našponovanom lane, stoja opice a hádžu do nich balóny. Nafúknutý realitný balón, ktorého veľkosť je rovnaká ako bola pri hypotekárnej kríze v roku 2008. To čo po prasknutí realitnej bubliny volali úplne absurdné ceny nehnuteľností, je teraz ozdravujúca sa svetová ekonomika. Štáty sú v oveľa väčších dlhoch ako pred 8 rokmi. Dlhopisový trh trhá rekordy vo svojej vyše 150 ročnej bubline.

Veľké banky držia odvetvie nad vodou, aby ich nepotopilo

Ropná produkcia nie je výnimkou. Svojou veľkosťou a štruktúrou je naďalej, popri európskom bankovom sektore a čínskom dlhovom trhu, podľa mňa, jedna z troch entít, ktoré môžu spustiť ďalšiu krízu. Pamätajme, že ešte v roku 2000 bola cena ropy na 20-30 dolárov za barel. Potom cena vyletela behom 8 rokov na 150 za barel. Svetová ekonomika to neustála. Málo stačilo, aby spoločne s výtlakom mier v prepákovanej ekonomike niečo pustilo. Potom šla ropa na 38 a Fed stlačil mieru na nulu, čím spravil náklady na kapitál nulové. Mohli ste financovať hocičo.

Fracking nabral financovanie a rozbehol pyramídovú hru. Nakúpili sa ťažobné stroje, pozemky, najali sa partia frakovačov. A peniaze tiekli. S postupným rastom ceny ropy a kvôli arabskej jari, bola práca v energetike jedným z mála odvetví, ktoré zabezpečovali v USA dobre platené pracovné miesta po poslednej kríze. Strip cluby v ropných mestách zažívali zlaté časy. Manažmenty to zabili na predaji akcií. Zoberieš pôžičku, spustíš projekt, ceny idú hore a keš tečie. Akcie predáš investorom, ktorým ostane v ruke čierny Peter a majte ma radi na Floride.

Frackovanie je komédia financovaná lacným fetom z Fedu. V realite nespravilo odvetvie voľný keš od roku 2009. Podfuk, odčerpávajúci z ekonomiky posledné zbytky lacnej energie skrze dlh. Fakt, že sa stále financujú projekty, aj napriek červeným číslam, svedčí o tom, prečo som si myslel, že odvetvie pôjde celé do čerta. Akurát nešlo. Veľké banky z Wall Steet majú v odvetví obrovské množstvo investícií a nemôžu si dovoliť sektor potopiť. Rizikový ropný dlh má teraz rovnaký objem ako bol objem subprime pôžičiek v roku 2008. Musia naďalej financovať túto maškarádu, inak by sa ukázalo, aké sú skutočné problémy a krachujúce odvetvie by vypálilo do súvah amerických bánk obrovskú dieru.

Ostáva im, tak ako Saudom, modliť sa, že seky v produkcii zaberú a OPEC sa s Ruskom nejako dohodne. Rusi tiež možno uvítajú viac dolárov za svoju ropu. Alebo juanov. Alebo eur. Čína je teraz najväčší importér a ak sa im dlhový problém vymkne z pod kontroly a ekonomika pôjde do recesie, bude to pre svetovú ekonomiku dvojitá rana. Jednak kvôli samotnej čínskej bubline, ale aj kvôli poklesu spotreby ropy vplyvom recesie u najhladnejšieho zákazníka. To by poslalo ceny ropy na podlahu. A to si teraz odvetvie a ani finančný sektor nemôžu dovoliť.

 

Zdroj (1)

Mohlo by se vám líbit...

komentáře 2

  1. Vlad din Transilvania napsal:

    Satanisté a modlit se?
    K Luciferovi…

  2. Franta napsal:

    V břidlicích nastává břidličný zlom, v tomto článku píšou, že permská báza v Severní Dakote dosahuje pokles prodikce o 70%! Břidlicová bublina do konce roku 2020 splaskne. https://srsroccoreport.com/shale-oil-gas-production-costs-spiral-higher-as-monstrous-decline-rates-eat-into-cash-flows/

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *