John Virapen, je bývalým riaditeľom farmaceutického koncernu a napísal knihu, ktorú by si mal každý prečítať: „Vedľajší účinok: Smrť!“

V angličtine  je s ním veľmi zaujímavý rozhovor, ktorý sa pravdepodobne odhral v Nórsku.

Pod videom môžete nájsť preklad, ktorý som pre vás pripravila. Zdielajte, nech sa to dostane k čo najviac ľuďom!!!

Nabudúce sa môžte tešiť na dokončenie prvej časti a začiatok časti druhej.

John Virapen: „Narodil som sa v krajine v Južnej Amerike, ktorá sa nazýva Guyana. Je to bývala Britská kolonia.

Ako nás rodičia vychovávali mňa aj mojích bratov, tak mali takú výziu v hlave, že sa musíme vdelávať aby sme boli schopní prežiť v budúcnosti. A to nás donútilo presunúť sa do Anglicka.

Moji bratia a ja, moje sestry tie sa vydali. Najprv môj najstarší brat odišiel do Anglicka študovať medicínu. No to je hotová vec, viete, špeciálne u Indov. Oni sú buď lekári, inžinieri alebo právnici. My sme si všetci vybrali medicínu a aj sme odštátnicovali. Najstarší brat je chirurg, druhý je internista, tretí je klinický biochemik rovnako ako ja.

Ale ja som bol odjakživa trochu rebelom. Nikdy som nemohol akceptovať všetko čo ľudia – autority, vlády, parlament a ktokoľvek hovoria. Vždy som mal v hlave hlas, ktorý mi hovoril, prečo sú títo ľudia schopní toho a tamtoho? Sú skutoční? Je to pravda? Dnes som už zistil, že to všetko je len fraška.

Kariéra ako manažér predaja vo Švédsku pre farmaceutický priemysel.

A v roku 1968 som začal robiť predavača. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože v tej dobe bolo Švédsko jedinou krajinou na svete, ktorá vyžadovala kvalifikovanosť u predajcov farmaceutického priemyslu. Museli ste ísť robiť testy, získavať licencie a podobne. Prišlo mi to veľmi zaujímavé. Tak som zanechal medicínu a vstúpil som do sveta farma priemyslu. A odvety som chcel vedieť viac a viac o tomto priemysle, takže som chodil po rôznych firmách. Väčšina z nich si ma aj najala. Dali mi tú možnosť aby som navštevoval rôzne firmy. Robil som klinické testy u jednej u druhej som bol manažérom predaja a potom v roku 1972 ma zamestali u Lilly. Od vtedy moja kariéra raketovo vyštartovala. Začínal som u nich ako produktový manažér pre Škandináviu, kedy som pracoval aj tu v Nórsku, ktoré som tatktiež veľmi dobre poznal. Potom ma poslali do Švédska ako národný manažér predaja. Nakoniec ma povíšili na riaditeľa. No, a potom, je to už všetko história až do dnes.“

Terje Toftenes: „Takže ste riadili po nejaký čas farma firmu Lilly?“

J. Virapen: „Áno.“

T. Toftenes: „Ako dlho ste ju riadil? Koľko rokov?“

J. Virapen: „Vlastne celkový počet rokov môjho pôsobenia v tejto firme je 10 rokov. Riaditeľom som bol približne 5 alebo 6 rokov. Potom ma poslali do Puerto Rica. To bolo ďalšie povýšenie, bol som Karibským riaditeľom aj pre stredoamerické spoločnosti a Puerto Rico.“

T. Toftenes: „A toto všetko vám dalo taký veľký a perfektný vhľad do fungovania farmaceutického priemyslu.“

J. Virapen: „Oh, áno a nie len to. Sám som bol na to pripravený, pretože som cestoval po mnohých krajinách na kongresy a podobne aby som robil ich špinavú prácu. A tam som sa naučil. Viete, stretnete mnoho ľudí, poznáte kultúru rôznych krajín v tomto byznise a podobne. A všetko čo môžem k tomu dodať je, že som bol nepoctivý od samého počiatku.“

Motivácia s odhalením tohto posolstva.

Keď som mal 62 rokov, ten, čo robí zázraky, ma obdaril malým chlapcom. A ten chlapec bol spúšťačom toho všetkého čo robím a hovorím dnes. Pretože, keď som ho videl na klinike, keď práve prišiel na svet zo svojej matky, tak som sa na neho pozrel a pomyslel som si, čo to má znamenať? Prečo ja? Kto vo svojich 62 rokov chce dieťa? Viete, meniť plienky u prostred noci a podobne. Začal som premýšlať o mojom dieťati. Keď bol chlapec 6- mesačný, išiel s matkou na kontrolu k pediatrovi. Doktorka sa na neho pozrela, prehliadla ho, vykonala kontrolu a povedala, že je zdravý, výborne, bez problémov. Ešte dodala, že teraz mu musí dať kokteil vakcín, ktorý mala pripravený. Malo to byť na osýpky a ešte niečo. Moja žena jej odpovedala: „Prepáčte, ale môj manžel konkrétne povedal, že žiadne medikamenty nechce vpravovať do nášho dieťaťa, samozrejme, pokiaľ s ním nechcete diskutovať.“ To je pravda, povedal som svojej žene nech tak učiní. Doktorka vyhodila moje dieťa aj manželku z kliniky a povedala, že na ich klinike liečia len zaočkované deti.

Mrzí ma, že to musím povedať, ale bolo to tak. Inak by som tu s vami nesedel. Tak som si urobil prieskum ohľadom tej osoby a zistil som, že sedela v komisii s politikmi a reprezentatívcami z farma priemyslu, ktorý… teda z farma firmy, ktorá vyrába vakcíny.

A vtedy! Ako keď sa Červené more otvorilo pred Mojžíšom, to je to čo sa stalo s mojou hlavou a spomenul som si na absolutne každý detail moju (…. nezrozumiteľné) vo farmaceutickom priemysle od roku 1968 kedy som začínal, ako predavač.

A povedal som, no počkať chvíľu, deje sa tu niečo naozaj zlé. A vtedy som si uvedomil, že aj ja som bol podvodníkom, pretože som robil všetkú tú špinavú prácu pre tých ľudí. Pracoval som s mnohými spoločnosťami, pretože som sa chcel naučiť o každom článku toho priemyslu. Čo som sa aj naučil. A rozhodol som sa, že prehovorím. Povedal som sám sebe: John, svet sa musí dozvedieť.

A čo to všetko ešte zhoršilo, bolo schválenie… Asociácia európskeho zdravotníctva ako prvá a potom aj Američania schválili používanie psychotropných látok povedzme liekov na depresiu a všetko ostatné na deťoch! A pomyslel som si, toto nemôže byť správne. Odrazu prišli s niečim čomu hovoria ADHD. A ja neviem ani dnes čo to ADHD skutočne je. Hovoria, že je to toto, no dokážte mi to. Oni nemôžu. A toto je zaujímava záležitosť o ktorej ľudia nevedia. Keď prišli s týmito liečivami, nazývanými ako selected serotonin reuptake inhibitors (vybrané inhibítory spätného zachytávania serotonínu), pomenovali ochorenie ADS, ADHS – Hyperactivity syndróm. Keď máte syndróm to je už brané ako ochorenie. Neskôr začali dostávať otázky a ľudia ich otravovali nech to dákažu a podobne. To vyvolalo odrazu zmenu. Otočili a nazvali to ADHD čo je v podstate široké spektrum špekulácií v určitom rámci parametrov pre liečivo. A to D sa zmenilo zo syndrómu na poruchu a tak je to dnes nazývané.

Do pekla, týto ľudia nerozlišujú ich lakeť od diery v zemi, pekne povedané, oni predávajú tieto „liečivá“ a zabíjajú ľudí po celom svete. Existuje obrovské množstvo dôkazov, ktoré poukazujú na to a dokazujú, že tieto látky a liečivá nefungujú a navyše majú závažné vedľajšie účinky a dokonca to takto tlačia deťom a ničia ich tak. Ja neviem ako o tom uvažujú iní ľudia ale ja osobne to nemôžem vystáť! Je to choré a to je dôvod prečo som začal hovoriť.

T. Toftenes: „Ako bežný obyvateľ by som povedal, že máme dojem, že farmaceutické spoločnosti a celý ich priemysel ako aj celý zdravotnícky priemysel majú veľmi dobré úmysly. Snažia sa nám pomôcť a urobiť náše životy lepšími. Takže, ako sa môže stať, že celý takýto široký priemysel je, no…, ako vy hovoríte, že nepracujú za účelom aký my predpokladáme, že pracujú. Povedzte nám niečo o tom, ako to môže takto fungovať.“

J. Virapen: „No, viete, vôňa peňazí, môj priateľu. Vôňa peňazí dáva do popredia v človeku charakteristické črty ako chamtivosť a aj moc. O tomto to všetko je. A takto to beží už mnoho rokov. Po vojne. Dajme tomu, že do konca sedemdesiatych rokov v osemdesiatych ešte spoločnosti predávali svoje liečivá a hovorili, áno, robíme množstvo výskumov a aj naň míňame mnoho peňazí. Oh, veril som im, dôveroval som im. Ale potom náhle, „investičný boom“ sa zjavil. V tej dobe som bol na takej úrovni, že som mohol pozorovať, čo sa to deje a ako sa tvorila ich stratégia. Pretože v tých dňoch som bol produktovým manažérom. Ak spoločnosť zarobila sto miliónov dolárov za jeden produkt za rok, dajme tomu, tak sme si pripili šampaňským – bol to úspech. No zrazu tu bol skok, obrovský skok zo sto miliónov na jednu miliardu a to je začiatok doby trhákov. A ja som sa ocitol priamo v centre diania, pretože kvôli prvému trháku-liečivu vôbec som ja osobne podplatil Švédsku vládu aby ho zaregistrovali. Áno, dobre ste ma počuli. Je to v novinách, všade, všetci už o tom teraz vedia.“

T. Toftenes: „O aké liečivo išlo?“

J. Virapen: „Prozac, tu v Nórsku známy ako Font X. A viete, dnes počujeme o ľudoch, ktorí bojujú o život, o deťoch, ktoré umierajú po celom svete, kvôli hladomoru, nedostatok potravin a podobne. Títo ľudia zaplatili viac ako 300 tisíc dolárov len na to, aby našli meno Prozac. Pre mňa, to je odporné. Prečo to tak je, že názov je tak ohromne dôležitý, ak by liečivo bolo dobré?!“ Ľudia ako vy, normálny, ja som taktiež normálny, no ak ste sa pohybovali v danom byznise, vidíte tie špinavé praskliny ale ľudia nevedia o takýchto veciach.“

T. Toftenes: „Potom je mojou otázkou… Ja vnímam väčšinu doktorov ako bystrých ľudí, zvyčajne sú to tí top ľudia v spoločnosti, majú najťažšie školy a podobne. Ako sa potom môže stať, že tisíce a tisíce takýchto doktorov môže byť ako vy hovoríte oklamaných touto mašinériou, akotože nevidia cez to všetko?“

J. Virapen: „Znova, závan peňazí. Taktiež som na niečo prišiel, pred niekoľkými rokmi keď som sa dostal do tohto priemyslu. A začal som stúpať po rebríku. Spoločnosť, do ktorej som sa dostal, myslím tým Lilly, oni nerobili nič. Utrácali kopec peňazí a ich predaje neboli žiadne. A som hrdý na to keď hovorím, že keď som tam prišiel, tak sa veci zmenili. Vtedy som niečo objavil. Vedel som, že robia to ich podplácanie, dokonca aj pero, ktoré dáte doktorovi je podplácanie.

A zistil som, že Švédsky doktori neboli spokojní so svojími životmi. Pretože ich kolegovia z iných krajín zarábali viacej peňazí. Takže tým sa stali zrelými na zber. Takže som si povedal, že by som mal ísť a ponúknuť im niečo navyše, niečo s ich príjmom a podobne a oni predpisovali. Predaj v mojej spoločnosti vystrelili hore, vďaka tomu. Zo 700 tisíc na 15 miliónov za päť rokov. Je to aj v mojej knihe a nehovorím vám to pretože by som sa chcel chvastať alebo podobne, je to v knihe.

Takže doktori si chceli pričuchnúť k peniazom. A zabudli na ideu liečiva. Viete, hovorím to za každým keď niekde dávam rozhovor alebo prednášku. Zvykla tu platiť Hippokratova prísaha: Ako prvé, nikomu neublíž – primum est non nocere. Ale dnes ako prvé počujete: Ako veľa môžem zarobiť? A to je bod, môj priateľu, kde sa stala tá zmena.

A ja s tým nesúhlasím. Neakceptujem to a nemôžem to ospravedlňovať. A budem s tým bojovať pomocou všetkého čo mám. Pretože práve teraz, po všetkých tých rokoch môjho života, ktoré som strávil pracovaním pre kopu podvodníkov a kriminálnikov, teraz toho viem veľa. V súčasnosti s mojou sieťou, ktorou mám v tomto priemysle, ktokoľvek z nich pôjde na záchod tak o tom budem vedieť. A s mojími skúsenosťami som schopný analyzovať čo robia.“

…..pokračovanie nabudúce….

Pokračovanie, môžete nájsť tu: John Virapen časť 2.