V našom mozgu bol objavený nový typ fantómovej pamäte

Veľké medzeri sa objavili v uznávanej teórii o pamäti, keď vedci zistili, že mozog je schopný „potichu“ ukladať informácie a vytvárať spomienky, ktoré nemajú nervový podpis.

 

 

Je obecne známe, že existujú dva typy pamäte. Jedna z nich je známa ako pracovná pamäť alebo krátkodobá, ktorá sa aktivuje pri spracovávani nových informácií udržiavajúc ich v mysli a sústreďujúc sa na ich zapamätanie si. Tento proces je kontrolovaný hlavne z hippokampusu, kde je aktivovaný nervový vzruch a je prenášaný nepretržite pri akejkoľvek našej snahe si niečo zapamätať.

Zatiaľčo spomienky dlhodobej pamäte, uložené v kortikálnych oblastiach mozgu sa aktivujú len v prípade ak myslíme na tú konkrétnu spomienku. Sú zakódované v špecifických cestičkách nazývaných engramy (pamäťové stopy).

Avšak v novej štúdií uverejnenej v časopice Science, vedci popísali objav tretieho typu pamäte, ktorí nazvali „uprednostňovaná dlhodobá pamäť.“ Hlavným rozdieľom medzi touto pamäťou a ostatnými je, že sa zdá akoby sa spomienky neukladali nikde v mozgu. Ale aj napriek tomu sa dajú takéto spomienky vyvolať.  Pozn. prekladateľky: v skutočnosti náš mozog funguje na princípe rádiového vysielača a prijímača. Už je načase aby sa začalo viac písať a objavovať o podobných procesoch. Náš mozog si ukladá a čerpá data z morfogenetických polí, to znamená, že spomienky nie sú uložené v špeciálnom vzorci neurónových buniek ale mimo neho a mozog si „pamätá“ len to, na akej frekvencií si danú spomienku môže „naladiť“.

Na monitorovanie mozgovej aktivity vedci použili funkčné zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie. Sledovali aktivitu účastníkov počas toho ako pozorovali sled slov, rôznych tvarov a výrazov. Vďaka algoritmu strojového učenia sa, boli vedci schopní identifikovať konkrétne vzorce aktivity mozgu počas daného pozorovaného objektu.

 

 

Následne účastníkom výskumu ukázali dvojce položiek. Zistili, že to súčastne vyvolalo dva odlišné vzorce aktivity mozgu. Keď im povedali, aby sa sústredili len na jednu z týchto položiek a tú druhu ignorovali, jeden z týchto vzorcov aktivity zmizol. Čo poukazuje na to, že bol vymazaný z ich pracovnej pamäte.

 

Vedci doteraz verili, že krátkodobá pamäť vyvoláva nepretržitú aktivitu neurónov. Andrii Vodolazhskyi/Shutterstock

No napriek tomu, keď sa účastníkov neskôr pýtali na položky, ktoré videli, boli stále schopní vyvolať túto zabudnutú položku.  Naznačuje to, že stále niekde v ich pamäti táto položka existuje aj keď žiadne z neurónov nejavia žeby si ju aktívne pamätali.

„Ľudia si vždy mysleli, že neuróny musia byť neustále aktívne aby si udržali niečo v pamäti,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Bradley Postle. „Ale my sme zachytili ľudí, ktorý si objekty takmer perfektne zapamätali bez toho aby neuróny prenášali nervový vzruch.“

Autori štúdie tiež zistili, že magnetickým stimulovaním oblastí mozgu, ktoré boli spojené s týmito vyblednutými spomienkami, boli schopné vzkriesiť vzory aktivity mozgu, ku ktorým došlo, keď účastníci pôvodne zamerali svoju pozornosť na tieto položky. To zase spôsobilo, že si tieto podnety zapamätali, hoci neboli na to nabádaní.

 

 

Zatiaľ čo výskumníci nedokážu vysvetliť presne čo sa pri tomto procese deje, majú podozrenie, že niektoré spomienky sa ukladajú prostredníctvom „aktívne tichých“ mechanizmov, takže informácie sú nejako držané v synapsiách medzi neurónmi, aj keď tieto neuróny nie sú aktívne.

Preložila: anna

Zdroj: iflscience.com

Mohlo by se vám líbit...

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *