Nemá ambíciu prepisovať dejiny Slovenska ani učebnice dejepisu. Amatérsky historik Ing. Oskár Cvengrosch (45) sa však nebojí nahlas povedať, že to s našimi dejinami môže byť aj inak, ako nás učili v škole.

 

 

Keď pred šiestimi rokmi začal na svojej internetovej stránke publikovať iný pohľad na dejiny Slovanov a Slovenska, jeho riadky zaujali viac ako 70-tisíc čitateľov. „Historické tézy naformulované v 18. a 19. storočí sa v konfrontácii s novými vednými disciplínami javia ako neudržateľné. Zdá sa, že zdroje, z ktorých bola ‚vymodelovaná‘ história, sú buď zavádzajúce, alebo nesprávne interpretované. Taktiež treba brať do úvahy, že s príchodom každého nového režimu sa dejiny vo veľkom prepisovali a prispôsobovali politickej objednávke. Slováci posledných dvesto rokov politicky nedominovali, čo sa v oblasti dejín prejavilo pre nás mimoriadne nepriaznivo,“ hovorí o svojom postoji k histórii Oskár Cvengrosch.

Smrť pre Lomonosova

Aby prispel svojím zrnkom do skladania veľkej mozaiky príbehu slovanských národov, okrem iného si prizval na pomoc i genetiku. Vedu, s ktorou kedysi historici ako s dobrým pomocníkom nemohli rátať. „Osemnáste storočie bolo mimoriadne plodné na nové historické teórie, ktoré staré poznania vytláčali na perifériu záujmu. Nemeckí akademici G. F. Müller, A. L. Schlözer a G. S. Bayer napríklad doslova vymysleli ruské dejiny. Keď na zasadaní Ruskej akadémie vied predniesol Müller svoj variant ruských dejín, Michail Vasilievič Lomonosov to nevydržal a zbil ho priamo v zasadacej sieni, za čo bol odsúdený na smrť obesením. Nakoniec si odsedel iba jeden rok v Petropavlovskej pevnosti.“

 

 

Pri skúmaní dejín Slovanov dospel k názoru, že genetika vážne spochybňuje oficiálny výklad ich dejín. Vďaka odhaleniu vlastností chromozómov Y dnes už možno zostaviť pravdepodobný scenár migrácie pravekých obyvateľov. Migračné cesty našich predkov možno pomerne presne vystopovať pomocou DNA. Oskár Cvengrosch poukazuje na to, že genetické výskumy priniesli veľké prekvapenie. Ukazujú na vysoký výskyt slovanských genetických mutácií v Škandinávii. Čuduje sa, že európske historické anály o prítomnosti Slovanov v týchto severných oblastiach nášho kontinentu mlčia. Zaujíma ho teda otázka odkiaľ a kedy sa tam vlastne Slovania vzali?

Dobrodružné predstavy o lúpení a kradnutí žien Slovanom neprichádzajú do úvahy, pretože Y-DNA (chromozóm Y) sa prenáša výhradne po otcovskej línii. „V laickej reči to znamená, že približne 30 percent dnešnej populácie Škandinávie majú „na svedomí“ mužskí predkovia Slovanov. A keďže o obsadzovaní Škandinávie Slovanmi neexistujú žiadne historické pramene, vychádza z toho, že pôvodné obyvateľstvo Škandinávie tvorili Slovania!“ uvádza amatérsky historik.

V tejto súvislosti upozorňuje, že v škandinávskych písomných zdrojoch po Slovanoch niet ani zmienky, v týchto končinách sa spomínajú vždy len Germáni. Klamú azda historické pramene, alebo sú nesprávne interpretované? Podľa Oskára Cvengroscha zrejme ide o nepochopenie toho, kto boli Germáni, a čo to slovo v skutočnosti znamenalo.

Španielsky obchodník a diplomat Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší uvádzal, že krajiny Slovanov sú veľmi chladné. Vo svojom cestopise napísal: „Slovania nemajú kúpele, ale stavajú si drevené domčeky. Škáry v dreve vypchávajú čímsi, čo rastie na kmeňoch stromov a ponáša sa na vodné riasy. Slovania to nazývajú mach. Používajú to namiesto smoly na vypĺňanie štrbín v lodiach. V jednom rohu domčeka postavia kamennú piecku, nad ňou je otvor, aby ním mohol vychádzať dym. Keď sa pec rozohreje, zakryjú otvor a zatvoria dvere do domčeka. Dnu v domčeku majú v kadiach vodu, ktorú lejú na rozhorúčenú pec, z ktorej vychádza para. Každý z nich drží v ruke otiepku trávy, ktorou sa ovieva. Póry v koži sa mu otvárajú a pot sa z neho leje cícerkom. Na tele im neostane vyrážka ani vriedok…“ Cvengrosch je presvedčený, že tento tisícročný text možno považovať za opis sauny typickú pre dnešných Švédov a Fínov. „Odvíjať pôvod a rozšírenie Slovanov od málopočetnej skupiny roľníkov žijúcich v močaristých oblastiach považujem za veľký omyl histórie. Neusvedčujem ju z neho ja, ale exaktné výskumy DNA,“ konštatuje.

 

 

Tajné dejiny Slovenska

Oskár Cvengrosch upozorňuje aj na to, k akým zaujímavým výsledkom sa pri skúmaní genetických koreňov slovenskej populácie dopracoval člen Európskej spoločnosti pre genetiku človeka doc. RNDr. Vladimír Ferák. Vedec, ktorý má štvrťstoročné skúsenosti v oblasti analýzy ľudskej DNA, dospel k záverom, ktoré rúcajú mnohé teórie historikov. Jeho výskumy ukázali, že genetické korene takmer 85 percent slovenskej populácie siahajú do mladšieho paleolitu, teda do obdobia pred 20 až 50-tisíc rokmi!

Podľa ruského vedca Anatolija Kľosova cesta Slovanov do Európy smerovala zo strednej Ázie cez dnešný Irán až na Balkán. V Európe sa naši predkovia objavili po ústupe ľadovcov asi pred 12-tisíc rokmi. Ich životným priestorom podľa ruského vedca bol Balkán, odkiaľ sa rozšírili do celej Európy. Asi pred 4 750 rokmi predkovia slovanských národov osídlili ruské roviny a v priebehu niekoľkých storočí obsadili rozľahlé územia od Baltického mora až po Kaukaz. Genetické výskumy DNA, ktoré dosť výrazne prepisujú dejiny Slovanov, odhalili aj to, že v súčasnosti žije v Indii asi sto miliónov mužov, ktorých predkovia pochádzajú z Balkánu. Práve títo predkovia dnešných Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Estóncov, Kirgizov priniesli do Indie a Iránu jazyk, ktorý vytvoril jazykovú príbuznosť medzi Európou a Indiou a Iránom, a stal sa základom jazykovej rodiny takzvaných indoeurópskych jazykov. V tejto súvislosti Oskár Cvengrosch spomína nešťastnú terminológiu pojmu „indoeurópsky“, ktorý by sa na základe výskumov DNA mal po správnosti premenovať na „indoslovanský“.

 

 

V 400-stranovej štúdii, ktorej dal Oskár Cvengrosch názov Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek, konštatuje, že významná časť dejín ľudstva i slovanských národov stojí na hlinených nohách. „Veľké množstvo starých listín, ktoré sa týkajú našich dejín, sú zjavným podvrhom. A o pravosti či nepravosti ďalších možno diskutovať. Rozsiahle územia Európy obývalo spoločenstvo, ktoré sa dorozumievalo jazykmi, ktoré by sme dnes nazvali slovanskými. Lenže história Slovanov a našich predkov je stále zahalená hustou hmlou. Chýbajú vlastné záznamy o ich pravdivej histórii, veľa výpovedí je iba z druhej ruky, a to nedáva žiadne záruky, že sú naozaj pravdivé. Preto ponúkam iný ako zaužívaný pohľad na dejiny našich predkov a som presvedčený, že ďalšie pátranie môže priniesť nové prekvapujúce fakty,“ hovorí inžinier Oskár Cvengrosch.

OFICIÁLNE DEJINY SLOVANOV

Slovania sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina na európskom kontinente, ktorá žije predovšetkým vo východnej, južnej a strednej Európe. Slovania dnes tvoria tretinu obyvateľov Európy, asi 280 miliónov ľudí. Pri skúmaní pôvodu Slovanov prichádzajú vedci k rozdielnym výsledkom.

Pôvod Slovanov vysvetľujú dve hlavné teórie. Migračná teória tvrdí, že Slovania prišli na dnes obývané územia z nejakej pravlasti. Autochtónna teória predpokladá, že Slovania žili vo východnej Európe. Základnú jednotku u Slovanov tvorili kmene i rodiny. Na ich čele stáli náčelníci. Antickí historici v 6. storočí hovorili o Slovanoch ako o pohanoch. Historici z kresťanskej éry opisovali Slovanov ako ukrutných ľudí, ktorí svojich zajatcov umučili a potom ich obetovali bohom. Niektorí dokonca považovali Slovanov za najnižšiu vrstvu ľudí. Starí Slovania sa živili poľnohospodárstvom a pastierstvom.

 

Zdroj: 1