Pozn.: vakcína DTP z anglického: diphtheria, tetanus a pertussis, u nás ako záškrt, tetanus a čierny kašeľ.

Obhajcovia verejného zdravia už niekoľko rokov marne naliehajú na CDC a WHO aby vykonali štúdiu porovnávajúc očkovanú a nezaočkovanú populáciu, tak aby sa zmerali všetky zdravotné výsledky. Tím škandinavských vedcov takúto štúdiu vykonali a výsledky sú alarmujúce. Táto štúdia, financovaná čiastočne dánskou vládou a vedená Dr. Sorenom Wengelom Mogensenom, bola publikovaná v januáry v EBioMedicine.  Mogensen a jeho tím vedcov zistili, že africké deti zaočkované vakcínou DTP počas 80. rokov majú 5-10 krát vyššiu úmrtnosť ako ich nezaočkovaný rovesníci. 

Data odhalujú, že zatiaľ čo vakcína chráni deti od týchto troch chorôb, spôsobuje náchylnosť k úmrtiu z iných príčin.

Vedci považujú štúdiu za „prirodzený experiment“, pretože vakcinačný systém založený podľa dňa narodenia, ktorý bol použitý v projekte Bandim Health Project (BHP) v Guinei Bissau v západnej Afrike, mal za následok vytvorenie očkovanej skupiny a aj skupiny kontrolnej nezaočkovanej. V období, na ktoré sa vzťahuje táto štúdia, mala Guinea-Bissau 50% úmrtnosť detí do 5 rokov. Od roku 1978 sa zdravotnícke pracovníčky spoločnosti BHP obrátili na tehotné matky a povzbudzovali ich, aby navštívili dojčenské váženie poskytované tímom BHP každé tri mesiace po narodení. Počnúc rokom 1981 BHP ponúkla poprivážení aj očkovanie. Keďže vakcína DPT a OPV (orálna vakcína proti detskej obrne) boli ponúkané len deťom, ktoré boli najmenej tri mesiace staré na vážiacich sedeniach, náhodné dní narodenia detí umožnili analýzu úmrtí vo veku 3 až 5 mesiacov v závislosti od statusu očkovania. Napríklad dieťa narodené 1. januára a vážené 1. apríla by bolo očkované, ale dieťa narodené 1. februára nebolo očkované až do nasledujúcej návštevy vo veku 5 mesiacov 1. júla.

Pri primárnej analýze mali deti, ktoré boli zaočkované proti DTP, päťkrát väčšiu úmrtnosť než deti bez vakcinácie proti DTP. Úmrtnosť očkovaných dievčat bola 9,98 násobná oproti dievčatám v neočkovanej kontrolnej skupine, zatiaľ čo úmrtnosť očkovaných chlapcov bola 3,93 násobná oproti kontrolej skupine. Zvláštne, vedci zistili, že deti, ktoré dostávali súčasne s DTP aj OPV, prešli oveľa lepšie. Zdá sa, že očkovacia látka OPV modifikovala negatívny účinok vakcíny proti DTP, čím sa znížila mortalita na 3,52 násobok počtu pacientov z kontrolnej skupiny.

Mogensen a jeho kolegovia predpokladajú, že vakcína proti DTP môže oslabiť imunitný systém dieťaťa proti iným infekciám. Záverom je, že „hoci ochrana proti cieľovej chorobe DTP môže zvýšiť náchylnosť k nesúvisiacim infekciám … DTP sa spájala s 5-krát vyššou úmrtnosťou oproti neočkovaným. Žiadna prospektívna štúdia nepreukázala prospešné účinky DTP. “

Mogensenova štúdia podporuje závery z predchádzajúcich vyšetrení o prežití detí po očkovaní. Predchádzajúca štúdia Dr. Peter Aaby o zavádzaní DTP vo vidieckych oblastiach Guinea-Bissau naznačila dvojnásobne vyššiu úmrtnosť očkovaných detí (Aaby a kol., 2004a). Správa Aaby je jednou z niekoľkých raných štúdií, ktoré dokumentovali očkovací status a následne sledovali postup a vývoj detí. Všetky poukazovali na to, že deti, ktoré boli očkované proti DTP ďaleko presahujú úmrtnosť aká bola v kontrolnej skupine. Metaanalýza všetkých ôsmich známych štúdií preukázala dvojnásobne vyššiu mortalitu v porovnaní s neočkovanými DTP (Aaby a ďalší, 2016) (príloha A).

V roku 2014 vypracovala Strategická poradná skupina odborníkov pre imunizáciu (SAGE) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vlastnú literatúru o prípadných nešpecifických účinkoch (NSE) niekoľkých vakcín vrátane DTP a zistila, že väčšina štúdií Škodlivý účinok DTP (Higgins et al., 2014, Strategická poradná skupina odborníkov na imunizáciu, 2014) kvôli jeho sklonu na zvýšenie náchylnosti na ostatné infekcie. SAGE odporučila ďalší výskum.

Navyše Mogensen a jeho kolegovia pozorovali, že štúdie, ktoré SAGE preskúmali, pravdepodobne podcenili letálny účinok očkovacej látky DTP kvôli nezvyčajne vysokej úmrtnosti v kontrolných skupinách: „Neočkované deti v týchto štúdiách boli zvyčajne príliš choré alebo podvyživené na to aby mohli byť očkované a preto štúdie mohli podceniť negatívny vplyv DTP.“ Mogensenova štúdia sa snažila vyhnúť tomuto úskaliu vyberaním detí podľa narodenín a elimináciou podvíživených detí a sirôt, a to tak do študijnej skupiny ako aj do kontrolnej skupiny. Zahŕňali iba deti, ktoré boli dojčené. Všetky deti boli v čase očkovania zdravé. Napriek tomu autori Mogensenu poukazujú na to, že aj v ich štúdii nevakcinované deti mali mierne horší výživový status a viacej cestovali viac – tým pádom to mohlo zvyšovať úmrtnosť. Záverom je, že „odhad z prirodzeného experimentu môže byť stále konzervatívny.“

Význam zistenia štúdie Mogensena je zdôraznený pozorovaním: „Bohužiaľ, DTP je najpoužívanejšia vakcína a podiel, ktorý dostáva DTP3, sa celkovo používa ako ukazovateľ výkonnosti národných vakcinačných programov.“

Autori uzatvárajú výhrady regulačným orgánom verejného zdravotníctva: „Je to znepokojujúce, že účinky rutinných očkovaní a úmrtnosť z každej príčiny nie sú testované v randomizovaných štúdiách. V súčasnosti všetky dostupné dôkazy naznačujú, že vakcína proti DTP môže z iných príčin zabíjať viac detí , ako zachráni pred záškrtom, tetanusom alebo čiernym kašľom. Hoci očkovacia látka chráni deti pred cieľovou chorobou, môže súčasne zvýšiť náchylnosť k ostatným infekciám.“

Tieto slová by mali slúžiť ako výzva na prebúdenie zo spánku pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), CDC a ďalších úradníkov verejného zdravotníctva. Verejnosť v chudobných aj bohatých krajinách má právo na vedecky podložený dôkaz o tom, že medzinárodné očkovacie programy sú čo najbezpečnejšie a že boli dôkladne testované. Najlepšie metriky na meranie bezpečnosti sú štúdie porovnávajúce zdravotné výsledky skupiny očkovaných proti skupine neočkovaných. Napriek tomu CDC aj WHO agresívne odrádzali od vykonávania takýchto štúdií.

Nakoniec je dôležité poznamenať, že vakcína DTP používaná v Guinei-Bissau na začiatku osemdesiatych rokov takmer určite obsahovala vysokú koncentráciu ortuti aj hliníka. Výrobcovia vakcín najprv vytvorili kombinovanú očkovaciu látku proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašli v 40. rokoch minulého storočia, do ktorej sa od jej vzniku primiešal hliníkový adjuvans a konzervačný prostriedok na báze ortuti (thimerosal). Vtedy Americká pediatrická akadémia odporúčala DTP pre masové použitie u detí. Pred rokom 1990 bola DTP jedinou očkovacou látkou obsahujúcou thimerosal odporúčanou pre dojčatá.

Päť výrobcov zásobovalo UNICEF vakcínam DTP používanými v západnej Afrike koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Jeden z nich, Biken of Japan, opísal priemyselný štandard vo svojej laboratórnej správe z roku 1987: „Prehľad spôsobu výroby – prípravu [DTP] tiež obsahuje thimerosal ako konzervant.“

Na začiatku osemdesiatych rokov kaskáda súdnych sporov podaných v Spojených štátoch v prospech detí postihnutých očkovaním viedla výrobcov DTP ustúpiť z trhu až tak, že hrozilo ukončenie výroby DTP a iných očkovacích látok. Táto hrozba viedla kongres USA, aby v roku 1986 udelil právnu imunitu výrobcom vakcín prostredníctvom národného Programu pre deti poškodené očkovaním  a následne v decembri 1987 zavedením vakcinačného súdu.

Na základe odporúčania lekárskeho inštitútu výrobcovia očkovacích látok odobrali thimerosal z amerického DTP medzi rokmi 2001-2003. Napriek tomu, vakcíny DTP s viacerými dávkami, ktoré sa podávajú desiatkam miliónov detí na africkom kontinente, však naďalej obsahujú masívne dávky thimerosalu (25 mcg ethylmercury na injekciu), ktoré mnohokrát prekračujú maximálne hodnoty EPA. Ani CDC, ani WHO nikdy neuverejnili štúdiu očkovaní vs. neočkovaní, ktorá by bola potrebná na stanovenie celkových zdravotných dopadov tohto silného toxínu na africké deti. Mogensenova správa je ako výkrik nabádajúci k potrebe takejto štúdie.

 

Preložila: anna

Zdroj: (1)