Zbrojár hovoriaci nahlas: Slovensko za 25 rokov rozkradli! Politici obhajujú záujmi niekoho iného, Slovensko je pre nich na poslednom mieste!

Lenka Mayerová urobila pre extraplus rozhovor s Jaroslavom Kuracinom, ktorý vám prinášame aj my.

Jaroslav Kuracina: Slovensko je nesvojprávna koloniálna dielňa nadnárodných korporácií 

Na snímke Jaroslav Kuracina

Pochádza z Oravy, ale od siedmich rokov žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval konštrukciu zbraní a munície na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne. Po skončení školy začal ako vojak z povolania so skicovaním pištole, ktorú chcel skonštruovať sám pre seba. Mnohí kolegovia sa mu v tom období smiali, no nakoniec podal patent na Úrad priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice a uspel. Išiel si plniť sen a netušil, že sa tým v budúcnosti bude živiť.

Bolo to v roku 1994, keď, ako hovorí, zúrila vonku privatizácia. V tom čase sa objavili prvé pokusy vytvoriť slovenskú pištoľ v Považských strojárňach. Ponúkol im svoje predstavy a tie zaujali vtedajší manažment. Strojárne neskôr sprivatizovali a fabrika sa rozpadla. Rok pobudol v Zbrojovke Brno, ktorú čakal podobný osud ako Považské strojárne. Nakoniec dospel k myšlienke, že bude lepšie byť hlavou myši ako chvostom leva a založil vlastnú firmu. Dnes je teda majiteľom konštrukčnej a obchodnej firmy Grand Power, ktorú založil presne pred pätnástimi rokmi.

Odborníci ho označujú za otca slovenskej pištole Power K100. Odborné časopisy o nej prinášajú len pozitívne informácie. České médiá píšu o slovenskom zázraku, Rusi s obdivom oceňujú, že bratia Slovania zo Slovenska sú šikovní a uznanie si zaslúžila aj od Nemcov. Zamestnáva vyše sto zamestnancov a zbrane z Grand Power sa vyvážajú do viac ako 70 krajín. Ako však býva zvykom, na Slovensku sa mu dostáva veľmi málo uznania i pozornosti. Slovenskí športoví strelci používajú ich zbrane a v zasadačke jeho firmy nájdete desiatky ocenení práve od nich. Jaroslav Kuracina.

 

Na snímke Jaroslav Kuracina počas práce s jedným so zamestnancov

Na strednom Slovensku patríte medzi top podnikateľov. Čo vás priviedlo do zbrojárskeho biznisu?

Snaha realizovať si svoje sny. Starý otec, ktorý bol cez druhú svetovú vojnu aktívny účastník SNP, ma priviedol k láske k zbraniam. Bol dôstojník armády prvej Slovenskej republiky a keď sa začala okupácia Slovenska, tak vystúpil na obranu slovenského štátu. Bolo to veľmi paradoxné, pretože dlho po vojne mi povedal, že nebojoval proti slovenskému štátu, ale proti nemeckej okupácii. Po vojne bol v protipartizánskych procesoch perzekvovaný.

Predsedu slovenských partizánov Viliama Žingora odsúdili komunisti na smrť a aj ho obesili. Starého otca tiež uväznili, no našťastie po Stalinovej smrti prišlo tzv. oteplenie. Tak ho prepustili i rehabilitovali a dostal „odškodné“, že mohol robiť vo Zväzarme trénera streleckých športov. Keď som prišiel k starým rodičom v tom čase ako desaťročný chlapec, tak som bol rád, že som sa mohol pohrať s flintami. Odmalička ma zaujímalo viac to, čo je skryté vnútri, akí malí škriatkovia tam pobehujú, aby to fungovalo. Dostal som párkrát poza uši, keď starý otec zistil, že som mu z času na čas nejakú flintu rozobral do poslednej skrutky a nevedel som ju naspäť poskladať.

 

Mnohí slovenskí podnikatelia tvrdia, že na Slovensku sa veľmi ťažko podniká, že vláda našim podkladá polená pod nohy, ale naopak, zahraničným podnikateľom poskytuje daňovú úľavy a dáva stimuly. Ako to vnímate vy?

Veľmi negatívne. Tvrdím, že Slovensko nemá národnú vládu a spravuje ho nejaká koloniálna administratíva. Naši politici 25 rokov sledujú v prvom rade cudzie záujmy, potom svoje a záujmy Slovenska sú im úplne ukradnuté. Všetko, čo bolo dobré, zlikvidovali a Slovensko je nesvojprávna koloniálna dielňa nadnárodných korporácií. Politiku dotácií našej vlády vnímam veľmi negatívne, pretože slovenským podnikateľom peniaze zoberie, aby ich dala zahraničným firmám. To je absurdné. Na jedno euro pre zamestnanca musím vyplatiť 1,82 eura, čiže 82 centov ide na odvody, preddavky na daň a toto je frustrujúci fakt pre každého zamestnávateľa.

Na snímke Jaroslav Kuracina

Vláda v súčasnosti poskytuje dotácie na tvorbu pracovných miest v znevýhodnených regiónoch, no mnohí kritizujú to, že sú veľmi zle prerozdeľované. Aký je na to váš názor?

Všetky dotácie sa prideľujú podľa politického trička a podľa toho, kto má akého strýka. Je to silný korupčný prvok. Jednoduchšie by bolo znížiť odvodové, daňové zaťaženie a DPH. Ľudia by mohli roztáčať ekonomiku svojou vlastnou spotrebou. Keď mám predsa viac peňazí vo vrecku, tak viac miniem a tým sa peniaze viac točia v obehu. Aj na zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných existuje riešenie.

Vláda by mala vytvoriť štátnu firmu zamestnanosti, ktorá bude zamestnávať dlhodobo nezamestnaných. Platila by im za prácu, nie ako teraz, že dostávajú peniaze bez akéhokoľvek pričinenia. Táto firma im môže zadať jednoduchú prácu, nech napríklad popri Hrone zbierajú smeti, kosia trávu, sadia kvety, zveľaďujú životné prostredie. Budeme mať príjemné životné prostredie a budeme sem lákať turistov na peknú prírodu. Zrazu by sme zistili, že máme málo ľudí. Ďalším riešením by bolo vytvorenie pracovných miest na podporu slovenských potravín a obnovenie poľnohospodárstva. V súčasnosti sedemdesiat percent potravín dovážame, a to sme kedysi boli stopercentne sebestační v kvalitných potravinách a ešte sme ich aj exportovali.

 

Žiadali ste niekedy vládu o dotáciu alebo nejaké granty?

Nie. Bolo za mnou niekoľko postavičiek a každá z nich mi oznámila, že je potrebné vyplatiť „kolky“ vo výške dvadsať až tridsať percent obstarávania vopred s tým, že sa o tú cenu môže navýšiť predmet obstarávania. Takže som ich poslal kade ľahšie.

 

Slovenskej verejnosti je vaše meno známe aj z obdobia, keď ste na vlastnej koži pocítili, že vláda radšej podporí cudzieho podnikateľa ako slovenského. Prečo Ministerstvo vnútra SR nakúpilo pri prezbrojovaní zbrane od ČR a Rakúska a nie od Grand Power?

Minister vnútra verejne povedal, že nemôže kupovať výrobky od firmy, v ktorej je jediný majiteľ. Vraj a čo keď ma zajtra zrazí autobus? Pravda je taká, že som dostal ponuku, aby som predal svoju firmu a tá potom dostane štátne zákazky. Keďže som si dovolil odmietnuť ponuku, ktorá sa vraj podľa pána Kaliňáka neodmieta, tak naša spoločnosť štátnu zákazku nedostala.

 

A komu ste ju mali predať?

To sa treba opýtať pána Kaliňáka, on mal pre nás vraj vybratého partnera. Povedal to v priamom prenose na tlačovej konferencii, kde oznámil verejnosti, že ide nakupovať rakúske pištole…

Na snímke Jaroslav Kuracina so svojimi zamestnancami

Robert Kaliňák vás označil za nespoľahlivého. Poznáte sa?

Keď vznikal Smer, bol som pri nich a s Robertom Kaliňákom sme si tykali, neskôr som dostal spomínanú ponuku a tú som odmietol. Odvtedy som pre pána Kalináka nespoľahlivý.

 

Zlepšilo by sa podnikateľské prostredie a podnikanie na Slovensku, keby sa vláda rozhodla podporovať domácich podnikateľov?

Myslím si, že áno. Ak sa pozrieme do histórie, tak po druhej svetovej vojne bol náš štát zničený a napriek tomu sa Slovensko podarilo postaviť na nohy. To, čo jedni štyridsať rokov po vojne budovali, tí, čo prišli po revolúcii, za dvadsaťpäť rokov úspešne rozkradli. Myslím si však, že nikdy nie je neskoro.

 

Podnikáte pätnásť rokov. Začínali ste od nuly, nič ste neprivatizovali. Ako by mal štát pomôcť tým, ktorí chcú podnikať na Slovensku, chcú tu žiť a dávať prácu Slovákom?

Voľakedy sa hovorilo: Kto nepracuje, nech neje. Štát by mal prestať zasahovať, čiže menej štátu. Teraz to funguje tak, že občania sú tu pre štát, a nie štát pre občana. Štát neskutočným spôsobom zaťažuje podnikateľov a zamestnáva čoraz viac úradníkov, ktorí vás kontrolujú. Zo štyroch zamestnancov sú takmer dvaja zamestnanci štátu. Štát vymýšľa stále nové požiadavky v účtovníctve, rôzne normy, príkazy, zákazy. Menej štátu by určite osožilo.

 

Stačilo by to?

V Ústave SR je napísané, že ľudia sú si rovní, tak by bolo načase ju dodržiavať a zariadiť, aby všetci občania mali rovnaký štart. Klientelizmus sa musí skončiť. Slovensku by najviac pomohlo, keby zamestnanec dostával vyplatenú cenu celej práce. Čiže, ak je celková cena jeho práce 1 500 eur, tak mu to treba vyplatiť a nech si každý mesiac sám platí odvody a aj preddavky na daň. Keby zamestnanec videl, koľko mesačne platí štátu, tak by sa konečne zamyslel nad tým, čo štát robí s toľkými peniazmi, ktoré mu on odvádza zo svojej práce. Pretože dnes, má zamestnanec čistú mzdu 830 eur, je celková cena jeho práce 1 500 eur, z ktorých 670 eur dá štátu.

 

Myslíte si, že je to reálne presadiť?

Neviem, ale z môjho pohľadu je to najracionálnejšia myšlienka, ktorá by mohla fungovať, aby sa ľudia prebudili. V takomto prípade by mnohé politické strany v parlamente dnes nesedeli.

 

V ostatných dňoch čelíme informáciám, že na Slovensku je práce dosť, ale nemá kto pracovať, takže musíme dovážať cudzincov a prijímať migrantov. Považujete toto riešenie za adekvátne?

Určite nie, je to účelové vyhlásenie s cieľom manipulovať verejnosť. Hovorí sa tu o nízkej pôrodnosti, preto vraj potrebujeme imigrantov. Kladiem si otázku, prečo nepodporíme naše slovenské mamičky, prečo im nedáme vyššie príspevky na deti, na materskú dovolenku, prečo mladým rodinám neposkytneme sociálne a finančné výhody, aby chceli mať veľkú rodinu a ostávali žiť na Slovensku. Prečo mám ja zo svojich daní živiť ekonomických migrantov? Do Európy totiž neprichádzajú vojnoví imigranti, ale ekonomickí.

 

V čase socializmu sa populačná krivka neriešila, lebo sa rodilo dosť detí…

Mnohí nadávajú na „boľševika“ ale ja som napríklad Husákovo dieťa a svoje detstvo považujem za veľmi šťastné. Nie som si istý, či majú súčasné deti také pekné detstvo, ako sme mali my. Povedať, že potrebujeme imigráciu, aby mal kto pracovať na naše dôchodky, je úplne scestné. Migranti neprichádzajú pracovať, ale využívať sociálny systém.

 

Na druhej strane je pravda, že nám chýba kvalifikovaná pracovná sila. V čom je problém?

Príčiny sú tri. Pol milióna Slovákov pracuje v zahraničí. Ak premiér vyhlasuje, že potrebujeme migrantov, lebo nemá kto pracovať, tak sa pýtam, prečo nevytvorí také podmienky, aby sa Slováci z cudziny vrátili naspäť domov. Druhý dlhodobý problém všetkých vlád od revolúcie je systematická likvidácia školstva. Dnes hocijaké „tupelo“ so štvorkami skončí gymnázium, no pre prax je nepoužiteľné, tak ešte získa titul na vysokej škole, aby mohlo pracovať v štátnej správe.

Máme množstvo sociológov, environmentalistov alebo andragogikov, ale technické zameranie chýba a nemá kto robiť poctivú robotu. Je to chyba všetkých vlád od roku 1989, odkedy zlikvidovali odborné školstvo a dopustili, aby bol národ takýmto spôsobom ohlupovaný. Najhoršia rana bolo zrušenie školských dielní, pestovateľských prác na základných školách a treťou bolo zrušenie povinnej základnej vojenskej služby. Chlapci od tretej triedy vedeli v ruke držať pílku, kladivo, dokázali zatĺcť klinec, dnes však už deti takéto predmety nemajú. Od detstva sa budoval napríklad vzťah k pôde, dievčatá mali predmet domáce práce, kde sa naučili základy fungovania domácnosti – varenie, šitie, vyšívanie a podobne.

Pracuje sa tu na systematickom ohlupovaní mládeže, národa a na odnaučení sa pracovať. S odstupom času považujem za chybu zrušiť základnú vojenskú službu. Tá totiž dokázala prestrihnúť pupočnú šnúru medzi synom a matkou. Na vojnu išiel chlapec a vrátil sa chlap, ktorý si vie sám oprať smradľavé ponožky, špinavé trenky a ožehliť košeľu. Sama ste zareagovali, že konečne vám chlap podal a poriadne stisol ruku. Viete, dnešní muži sú už zženštení, v obtiahnutých legínach. A to je preto, že neboli na vojne a žijú až do štyridsiatky v mama hoteli, lebo mama navarí, operie, ožehlí a mama nepovie nič, lebo je mama. To je dôvod, prečo sú z chlapov nesamostatné indivíduá.

 

Od roku 1989 sa to stále zhoršuje…

Myslím si, že to bola dopredu dobre zorganizovaná vojenská akcia, v ktorej sa bez jediného výstrelu niekomu podarilo zlikvidovať silnú ekonomiku, hospodárstvo a poľnohospodárstvo, aké kedysi Československo malo. Ak si zoberiete, čo je to vojna – podmanenie si cudzieho územia a cudzích zdrojov. A niekomu sa podarilo podmaniť si cudzie územie i zdroje bez jediného výstrelu. Veľmi sofistikovaná hra.

 

V súčasnosti evidujeme na Slovensku takmer 275-tisíc nezamestnaných. Treba teda dovážať cudzincov?

Treba urobiť štátnu firmu zamestnanosti a zamestnať dlhodobo nezamestnaných Slovákov. Väčšina ľudí, ktorí sú na úradoch práce, nepotrebujú byť zamestnaní, pretože štát im vytvára sociálnu sieť. Ľudia idú na dva týždne do Talianska zbierať jablká, potom sa vrátia a idú sa prihlásiť na úrad práce. Štát za nich platí odvody a takto podporuje čiernu prácu.

 

Štát to predsa vidí, tak prečo nezasiahne?

A prečo by si kapry mali vypustiť svoj rybník? Správca kolónie skladá účty koloniálnemu pánovi a za to si môže vnútri štátu robiť čokoľvek. Načo je štátu vzdelaný, schopný, pracovitý národ? Veď pre nich je jednoduchšie zobrať úver a kolóniu stále viac zadlžovať. Ak máme 275-tisíc nezamestnaných, tak ich napríklad pošlime sadiť stromčeky. Veď keby zasadili každý deň len jeden stromček, ako by sa obnovili lesy, ktoré sa tu stále viac drancujú…

 

Patrili ste medzi tých, čo v roku 2000 vstúpili do Smeru. Prečo práve táto strana?

Uveril som rétorike o vymožiteľnosti práva. To na Slovensku chýbalo, ale tragédia je, že aj po dvadsiatich rokoch je vymožiteľnosť práva stále nižšia a nižšia… Veril som, že sa naozaj niečo zmení, vydržal som tam šesť rokov ako radový člen.

 

Neskôr ste mali veľmi blízko k SaS, no ani tam to nevyšlo. Čím vás sklamali?

Zapôsobila na mňa Sulíkova rétorika a zaujal ma ich ekonomický program. Richard Sulík ma oslovil pred voľbami do VÚC, zvažoval som kandidovať ako nezávislý kandidát a on zbieral podpisy na založenie ich strany. Smer-SD som v tom čase už vnímal ako zlo a povedal som si, že akákoľvek protiváha hegemónii Smeru bude dobrá. Rozbehli sme zbieranie podpisov, urobili zo mňa okresného „vedúceho“ a Banská Bystrica pre SaS dosiahla najlepšie výsledky v rámci Slovenska do VÚC volieb.

Neskôr krajský vedúci doniesol návrh kandidátky do NR SR a ako „poďakovanie“ sme dostali nezvoliteľné miesta. Krajský vedúci povedal, že to tak musí byť a ja som bol niekde medzi 80 – 90 miestom. Povedal som mu, že sa nič nedeje, veď na Slovensku je zhruba 270-tisíc legálne držaných zbraní a 180-tisíc držiteľov zbrojného preukazu a keby ma volil len každý piaty človek, tak ja sa prekrúžkujem na prvé miesta. Krajský vedúci zrazu zbledol, očervenel, znova zbledol, len preglgol, povedal, že mi fandí a spotený odišiel. O tri dni prišiel za mnou Richard Sulík, že musím z SaS vystúpiť, lebo som bol voľakedy v Smere. Na to som mu povedal, že veď ste od začiatku vedeli, že som bol radový člen v Smere. Nikam som sa netlačil a pochopil som, že aj SaS je len pyramídová hra, kde sa po chrbtoch voličov šplhá špička pyramídy.

 

Pre mnohých bolo šokujúce vaše rozhodnutie, že ste vo voľbách do Banskobystrického samosprávneho kraja podporili Mariana Kotlebu. Prečo?

Pociťoval som absenciu protiváhy monopolu Smeru. A mal som pocit, že práve ĽS Naše Slovensko touto protiváhou byť môže.

 

Máte osobné vzťahy s Marianom Kotlebom?

Celkom otvorene, keď Kotleba prišiel po prvý raz, tak som netušil, kto to je, prišiel ako zákazník. Neskôr som mu povedal: Počúvaj, takých, ako si ty, môj starý otec strieľal. Začali sme však spolu komunikovať a musím povedať, nech si o tom bratislavská kaviareň myslí, čo chce, to, čo hovoril, malo hlavu a pätu.

 

Znamená to, že dokážu realizovať zmenu?

Slovensko nemôže fungovať ako nesvojprávna kolónia. V prvom rade sa musí zreformovať školstvo, lebo deti sú naša budúcnosť. Slovensko si musí pamätať svoju históriu, nech bola akákoľvek. Dnes vychádzajú na povrch nové skutočnosti, že Slovensko zastavilo transporty židov už v roku 1942 a Spojenci o tom vedeli. Napriek tomu prvého slovenského prezidenta obesili. Môj starý otec bojoval proti Nemcom, v múzeu SNP je jeho fotografia ako partizánskeho veliteľa. Pamätám si však že mi raz povedal: „Nebojoval som proti Jozefovi Tisovi, pretože za neho sa Slováci mali dobre. Vtedajší prezident Slovensko zachránil, nebyť jeho, tak by bolo rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko…“ Tieto slová mi povedal medzi štyrmi očami, lebo za „boľševika“ to nesmel povedať nahlas, pretože to bolo veľmi nebezpečné. Tak ako to začína byť nebezpečné aj teraz, keď máme akože slobodu slova, zaručenú ústavou…

 

Neobávate sa hovoriť takéto reči verejne?

Bojím… naozaj sa bojím, ale Slovensko sa nachádza v morálnej, hospodárskej i ekonomickej žumpe. Je preto načase prestať sa báť, otvoriť oči a hovoriť nahlas.

 

Na Slovensku je veľmi málo podnikateľov, ktorí hovoria nahlas a verejne podporiť ĽS Naše Slovensko a Mariana Kotlebu chce odvahu. Neobávate, že to môže mať negatívne dôsledky?

Zažil som všeličo, Robert Kaliňák ku mne neraz poslal políciu, ktorá urobila raziu, neskôr prišli daňové kontroly a všetko sme ustáli. Robíme všetko tak, aby sme sa držali zákona a aby sme sa za nič nemuseli hanbiť. Ak nie ste vydierateľný, tak si môžete dovoliť byť sám sebou.

 

Netajili ste sa, že ste niekedy aj ekonomicky podporili Smer-SD. Podporili ste aj SaS alebo ĽS-Naše Slovensko?

ĽS Naše Slovensko už dosiahla istý výsledok. V ďalších voľbách bude veľmi dôstojným konkurentom všetkým politickým oponentom a moju pomoc už nepotrebujú. Istým spôsobom som bol tejto strane nápomocný najmä myšlienkovo.

 

Viete si predstaviť, že by ste sa rozhodli vstúpiť do reálnej politiky?

Nie. Súčasný politický systém je z môjho pohľadu o kupovaní si hlasov. Demokracia je o tom, že kto má viac hlasov, ten rozdeľuje. Viac hlasov si kúpi ten, kto má viac finančných prostriedkov a je lepší herec. Ja som sám sebou a nedokázal by som byť hercom. Mohol by som ísť do politiky, veď moja firma má vyše sto zamestnancov a kompletne vybudovanú štruktúru riadenia, dokáže fungovať aj bezo mňa… Na ľudí z manažmentu sa síce môžem plne spoľahnúť, ale aj napriek tomu sa radšej venujem ďalšiemu rozvoju než politike…

 

Existuje na Slovensku politická strana, ktorá by spĺňala predstavy o naozajstnej zmene pre Slovákov a konečne by niečo pre nich robila?

Do chvíle, kým sa nesklamem, tak ĽS Naše Slovensko. Možno som rojko, snívam o tom, že na Slovensku bude tak, že moje deti nebudú chcieť emigrovať, že sa tých pol milióna Slovákov vráti domov, lebo na Slovensku bude lepšie ako v zahraničí. Snívam o tom, že Slovensko bude potravinovo sebestačné, snívam o tom, že Slovensko bude mať takú ekonomickú silu, ako malo za prvej republiky.

Na snímke Jaroslav Kuracina

Podľa mainstreamových médií sú tieto vaše reči extrémistické až fašistické…

Ústava SR je pre bratislavskú kaviareň evidentne len zdrap papiera. V Ústave SR máte zaručené právo na slobodný prejav, no momentálne to nie je tak. Ak príde NAKA a pôjdem do vyšetrovačky, budem príkladom flagrantného porušenia ústavy… Budúcnosť našich detí mi však stojí za akúkoľvek obeť.

 

Dospelo Slovensko do štádia totality, lebo trestá ľudí za názor?

Určite to nie je v poriadku. Dnes zažívame horšie veci ako v päťdesiatych rokoch, pretože tie boli predvídateľné. Vedeli ste, kde sú mantinely, dnes neviete, čo na vás pripravia.

 

Keď sme spolu po prvý raz hovorili, označili ste Extra plus za protisystémové médium. Čo hovoríte na systém, v ktorom žijeme, a čo Slovákov čaká?

Ak sa niečo nezmení, slovenský národ zanikne, rozpustí sa v nejakej hnedo-sivej kaši a Slováci geneticky zaniknú. Slovensko bude akýsi správny dištrikt EÚ. Bojím sa tohto najhoršieho scenára. Ak národ rezignuje na svoju kultúru a históriu, zanikne. Ak nepozná svoju históriu, nemá svoju budúcnosť, bez minulosti niet budúcnosti. Momentálne so záujmom pozorujem kroky ĽS Naše Slovensko a čakám, či sa sklamem do tretice, alebo sa na tretí pokus nájde niekto, komu nejde o vlastné vrecko a neakceptuje nejakého pána z EÚ, ktorý mu diktuje, čo má realizovať vo svojej kolónii pre blaho svojho kolonizátora.

 

Ste človek, ktorý sa venuje zbrojárskemu priemyslu, sme členom NATO. Myslíte, že by bolo vhodné, aby bolo Slovensko neutrálne?

Neutralita by bola rozumná, aj keď stojí veľké peniaze. Švajčiarsko je neutrálne len vďaka tomu, že má veľmi silnú armádu, ktorá tú neutralitu dokáže brániť. Adolf Hitler neobsadil Švajčiarsko len preto, že si zrátal, čo by ho to stálo a čo by tým získal, a tak dospel k názoru, že to nemusí mať. Vo Švajčiarsku je miličný systém a každý mladý chalan ide povinne na základný vojenský výcvik. Keď odchádza, tak si odnáša samopal a debnu nábojov. V každom švajčiarskom dome je minimálne jedna až tri legálne držané flinty. Pri mojej návšteve Švajčiarska som v istej rodine zažil, že v jednej skrini mali tri pušky rozdelené po generáciách: Schmidt Rubin 1931 bola dedova, Sturmgewehr Stgw 57 patrila synovi a SIG 552 vlastnil vnuk.

 

Viete si predstaviť, že by takto fungovali slovenské domácnosti?

Áno. Švajčiarsko vie za pár hodín zmobilizovať celé obyvateľstvo. Každý muž dokáže v priebehu šiestich hodín nastúpiť ako vojak. Polícia nezabráni kriminalite, policajt je len štatista, niekto, kto príde zapísať, že sa niečo stalo. Ak sa niečo deje, polícia tam nie je. Filozofia vo Švajčiarsku je podobná ako v Texase – o bezpečnosť sa starajú občania. Na dedine bude ťažko niekto robiť „vilomeniny“, keď je v každej chyži flinta. Spoluobčania umravnia každého, kto by chcel spáchať niečo zlé. Všetci si uvedomujú, že každý je ozbrojený. Takto to funguje aj v Texase, kde sa autá pred reštauráciami vôbec nezamykajú, ľudia sú veľmi, až neprirodzene zdvorilí. Najprv som to nechápal, až kým mi to nevysvetlil môj americký partner, že skús byť nezdvorilý k niekomu, kto má na sto percent pri sebe zbraň.

 

Na Slovensku je to však opačne – vláda sa snaží Slovákov odzbrojiť…

To nie je z hlavy slovenskej vlády, to je snaha EÚ a vnímam to ako veľmi silný zásah do ľudských práv. Jediné, čo v minulosti odlišovalo otroka od slobodného muža, bolo právo nosiť zbraň. Slobodný pán – gróf z Nemaníc mal právo nosiť zbraň. Miera slobody sa posudzuje prístupom vlády k právu nosiť zbraň. Krajiny, ktoré majú obavy z vlastných občanov, sa tak snažia svojich občanov odzbrojiť.

 

Dokáže Slovensko vystúpiť z NATO?

Mám reálne obavy, že nie. Ak sa na našom území zriadia logistické centrá a základne NATO, tak sa staneme totálnou kolóniou, ktorá už vôbec nerozhoduje na svojom území. Bol by som rád, keby sa to strane Mariana Kotlebu podarilo, ale neviem, do akej miery dokážu mobilizovať ľudí, ktorí sú veľmi apatickí, letargickí a rezignovaní. Koloniálni administrátori totiž na zdecimovaní slovenského národa úspešne pracovali viac ako dvadsaťpäť rokov…

Lenka Mayerová

 

Zdroj: (1)

 

Mohlo by se vám líbit...

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *