…..zajímavý článek o občanovi, který určitě „chce pomoci Slovensku“ veškerými silami. Otázka zní: kam a za kolik….

05:54

Zločinec v prezidentskom kresle?

Zverejňujeme článok v sekcii “Vaše názory”, ktorý prišiel do redakcie od nášho sympatizanta.

kPr66NXES8vZLoCBFO_l7g.1280-Prezident-Andrej-Kiska

 

 

 

 

 

Občan Andrej Kiska, t.č. vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky dňa 22. mája 2017 na zhromaždení občanov v Banskej Bystrici povedal: “Je to výzva pre políciu aby spravila poriadok. Ja ako prezident plne podporujem zásah polície proti predstaviteľom Ĺudovej strany Naše Slovensko“. Týmto verejne vyzýval, nabádal políciu, mocenský orgán  Slovenskej republiky k represívnemu zásahu proti presne identifikovanej skupine obyvateľov, funkcionárov a členov zákonom-Ústavou, chránenej politickej strany, ktorej poslanci, ako reprezentanti dvestotisíc voličov sedia a pracujú v parlamente, Národnej rade SR, a to (zásah) bez udania dôvodu, ktorým by mohlo byť len dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.

Svet pozná „zásahy polície“ či už v Amerike – USA, Francúzsku, Turecku a inde. Vždy ide o fyzické násilie, často spojené s bitkou, krviprelievaním alebo, nie raz, smrťou napadnutých. V každom prípade, zásah polície má všade byť, musí byť, v súlade so zákonom, pri rešpektovaní občianskych a ľudských práv verejnosti. Aj na Slovensku platia tieto všeobecne platné právne a morálne pravidlá. Polícia smie silovo zasahovať len na základe práva a podľa práva, v situáciach v ktorých je ohrozený život alebo zdravie občanov alebo celistvosť majetku. V žiadnom prípade nesmie policajný zásah smerovať bezdôvodne a proti niekomu kto nepácha trestnú činnosť, a najmä nie proti nejakej skupine občanov len preto, že sú členmi nejakého, hocijakého, zákonom dovoleného spoločenstva, organizácie. Tým menej proti členom a funkcionárom zákonom uznanej politickej strany, nech by sa nazývala akokoľvek, ktorej poslanci, reprezentujúci dvestotisíc voličov, sedia a pracujú v parlamente, u nás v Národnej Rade SR. Toto, ako vysoký štátny funkcionár, by mal vedieť aj občan Kiska, ktorý ako prezident-zvolený zložil slávnostnú prísahu, že „bude zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony.“ (Prezidentom sa stal až po zložení prísahy.) Pozrime sa zbližšia na to ako prezident Kiska svojím uvedeným výrokom nielenže porušil danú prísahu, ale porušil aj zákon, Trestný zákonník, za čo by mohol byť trestne stíhaný, nebyť jeho prezidentskej imunity, ktorá však nie je absolútna, ako uvidíme ďalej.

2-5

 

 

 

 

 

Najprv prelistujme  Ústavu, aby sme videli, kto má v Slovenskej republike aké práva a slobody, a koho ako chráni ústava a od nej odvodené zákony. Druhá hlava, Základné práva a slobody: Podľa článku 12 ods.2, tieto práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na…politické či iné zmýšľanie; a podľa odseku 4 nikomu nesmie byť spôsobená ujma…pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Článok 17 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Nikoho nemožno stíhať…inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 24 „Sloboda myslenia, svedomia…sa zaručujú.“ Toto právo „možno obmedziť iba zákonom ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Tretí oddiel ústavy: Politické práva: Článok 26, ods.1 – „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“ Odsek 2 ustanovuje, že „každý má právo vyjadovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom…“ Článok 29 zaručuje právo slobodne sa združovať. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Toto právo môže byť obmedzené len zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Pokiaľ ide o obmedzovacie klauzuly (ustanovenia) v článku 24 a článku 29, treba povedať, že tieto neboli uplatnené voči predmetnej politickej strane Ľudová strana Naše Slovensko žiadnym, ústavou vyžadovaným, zákonom, ani ináč, a teda, že strana so svojím programom a činnosťou  spĺňa kritéria a podmienky demokratickej spoločnosti a práva.

Tým že občan-prezident Kiska verejne žiada, resp. schvaľuje, podporuje bezdôvodný policajný zásah proti v demokratickom štáte zákonne zriadenej politickej strane nielenže prekračuje medze svojich právomocí a výsad, preukazuje svoje pohŕdanie princípmi demokracie a zákonnosti, ale aj verbálne porušuje všetky vyššie citované ustanovenia ústavy. Predstaviteľom i  členom  tej strany totiž verejne, pod policajnou hrozbou, odopiera ústavou výslovne zaručené práva a slobody, menovite právo na slobodné politické a iné zmýšľanie, na osobnú slobodu bez protizákonného policajného zásahu a bezdôvodného stíhania nezákonným spôsobom, právo verejne vyjadrovať svoje názory a v konečnom dôsledku právo nielen založiť politicku stranu, ale sa v nej aj slobodne bez prenasledovania a obťažovania združovať a pracovať.

218398_970x647

 

 

 

 

 

Ústavná stránka tohoto prípadu nevyjadruje celú jeho zložitosť a závažnosť. Ide ešte o ďalšie. Otázka je, či prezident môže spáchať trestný čin. Myslím si, že môže. Napríklad vraždu, ale aj obyčajnú krádež alebo úžeru. To posledné by hádam nebolo nič mimoriadne. Podľa článku 107 ústavy prezidenta však možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Dokázať, že Kiska svojím výrokom v B.Bystrici úmyselne porušil ústavu, by napriek predchádzajúcej ústavnej analýze bolo ťažko. Síce, bezpochyby išlo o úmyselné konanie, jasné vyjadrenie „páchateľa“ pri plnom vedomí, ale porušenie ústavy by prokurátor asi ťažko dokázal. Áno, išlo o pohŕdanie ústavou, jej  nerešpektovanie, ale jej porušenie by bolo otázne. O čo teda ide? O to, že pán Kiska jednoznačne, jasne a verejne, aj keď nepriamo, vyzval políciu aby „spravila poriadok“ a zasiahla proti „predstaviteľom Ľudovej strany Naše Slovensko“. A to bezdôvodne, bez predloženia trestného oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu, zistenia o aký konkrétny skutok išlo a aký trestný čin bol spáchaný. Spraviť „poriadok“? Aký? Ako? Taký policajný veliteľ / činiteľ, ktorý by taký zásah nariadil by spáchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa paragrafu 326 Trestného zákonníka: „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu… a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročí svoju právomoc … potrestá sa odňatím slobody…“

Pán Kiska týmto skutkom, verejným nabádaním príslušného policajného veliteľa, činiteľa, aj keď nemenovaného, na neodôvodnený protizákonný policajný zásah, teda na trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, naplnil skutkovú podstatu trestného činu spolupáchateľstva / účasti na tomto trestnom čine. Stal sa účastníkom tohoto trestného činu podľa paragrafu 21 Trestného zákonníka: „kto  úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu alebo úmyselne požiadal iného aby spáchal trestný čin“.  Ale aj v tomto prípade má Kiska šťastie, že o spolupáchateľstvo / účasť ide len vtedy keď ide o dokonaný trestný čin, alebo o jeho pokus, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy, lebo polícia nezasiahla a nespravila „poriadok.“

Prečo o tom tak doširoka, podrobne  uvažujeme? Lebo niečo takéto sa môže stať len v krajine s najprimitívnejším spôsobom vládnutia. Napriek všetkému, stíhať („impeachment“) občana-prezidenta Kisku nie je možné, keď pre nič iné, tak preto, lebo v Národnej rade, ktorá by ho mohla stíhať, nie je dostatočná vôľa Kisku „z tróna“ zosadiť. Slúži totiž mnohým mocným doma a v zámorí, preto ho jeho patróni budú držať pri moci až do konca. Slováci, najmä tí a takí, ktorých Kiska nenávidí, nechce sa s nimi stretnúť a najradšej by ich zlikvidoval, ako aj tí, ktorí sú ešte nerozhodní, tápajú a hľadajú,  si však o ňom teraz spravia ucelenejší obraz ako o zaprisahanej protinárodnej sile, s ktorou budú musieť ešte dlho zápasiť. To, čo pán Kiska povedal v Banskej Bystrici presne odzrkadľuje jeho zradcovský protislovenský charakter, jeho služobnícky postoj voči pánom tohto sveta, nadnárodnému kapitálu, sionistom, úchylkárom, tretiemu sektoru a ostatným, ktorí sa nevedia dočkať konca existencie Slovenskej republiky, možno i slovenského národa.

JUDr. Ján Zvalo

Zdroj (1)