A Petříček mlčí! Tereza Spencerová žaluje Západ za jatky, o ktorých sa mlčí. Ide aj o Trumpa. A o vás

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ

„Podľa OSN je Jemen v dôsledku saudskej agresie najväčšou humanitárnou katastrofou súčasnosti – len v bojoch zahynulo možno až 100-tisíc ľudí, milióny umierajú alebo trpia v dôsledku epidémií cholery, 10 miliónov ľudí je na pokraji hladomoru…“ dopĺňa analytička Tereza Spencerová kontext k výbuchu ropného zariadenia v Saudskej Arábii, ktorý má priamu spojitosť s prehliadanou vojnou v Jemene. Pokiaľ ide o údajné zapojenie Iránu do celej veci, všíma si Spencerová nechuť Donalda Trumpa ísť do priamej vojny s Iránom. Tá však napriek tomu môže nakoniec nastať a mala by následky, ktoré by sa dotkli každého z nás.

 

Výbuch saudského ropného komplexu na pár dní šokoval svetový trh s palivami. Západné veľmoci aj Saudi ukazujú na Irán a upozorňujú, že Irán pomáha húsíom, rebelom v susednom Jemene. My vieme, že v Jemene je krvavá vojna a že Saudi sa s tým veľmi nebabrú. Opíšme však stručne čitateľom, kým pôjdeme ďalej, o čo vo vojne vlastne ide, prečo sa rebeli búria a o čo ide Iránu. Že Saudi sú zásadní spojenci Západu, hovoriť nemusíme.

Saudská agresia proti Jemenu v kocke: korunný princ Mohammed bin Salman sa na jar 2015 rozhodol zaútočiť, aby zbavil moci húsíov, ale to sa vtedy ešte ani nehovorilo o tom, že je to boj proti Iránu, pretože jemenskí húsíovia ani šiítmi fakticky nie sú.

To mediálne spájanie jemenských rebelov s Iránom prišlo až postupom času ako svojho druhu „ospravedlnenka“ agresie v očiach Západu. Útočiť na Irán je predsa vždy „in“ a pochopiteľné, až opodstatnené.

V prvej fáze však pritom chcel MbS len obnoviť vplyv nad Jemenom, ktorý si Saudi po dekády udržovali prostredníctvom jemenského Sálihovho režimu a ktorý stratili vo chvíli, keď jemenský variant „arabskej jari“ Sáliha zvrhol.

 

A od jari 2015 Saudi, ich spojenci zo Spojených arabských emirátov a zo Západu neúnavne bombardujú jemenské mestá, podľa OSN tretina náletov zasiahla civilnú infraštruktúru vrátane obytných domov, nemocníc, škôl, vodární a podobne.

Mohammed bin Salman

Mohammed bin Salman  Zdroj: TASR

Podľa OSN je Jemen v dôsledku saudskej agresie najväčšou humanitárnou katastrofou súčasnosti – len v bojoch zahynulo možno až 100-tisíc ľudí, milióny umierajú alebo trpia v dôsledku epidémií cholery, 10 miliónov ľudí je na pokraji hladomoru… To je v kocke.

A áno, Saudi sú spojenci Západu alebo, lepšie povedané, vedia si kupovať priazeň a ochranu západných politikov.

A vzhľadom na mlčanie našich „ľudskoprávnych borcov“ na ministerstve zahraničia a inde sú tak akosi automaticky očividne aj našimi spojencami a chránencami. Hurá!

 

Pokiaľ ide o explóziu ako takú, sú nejaké jasné dôkazy, že v tom mal prsty Irán? Vyhovovala by vlastne Iránu taká eskalácia, keď je v čoraz tuhšom spore s USA? Najvyšší iránsky predstaviteľ ajatolláh Chameneí ešte pred výbuchom povedal, že s Američanmi nikto z Iránu rokovať nebude.

Nevidím iránskym lídrom do hláv, tým skôr, že úplne iné myšlienky behajú v hlavách „reformátorov“ typu prezidenta Rúháního a zrejme oveľa radikálnejšie v hlavách náboženských konzervatívcov alebo „naštartovaných“ veliteľov Revolučných gárd.

Zatiaľ sa zdá, že sú ich sily ako-tak vyrovnané, ale pokiaľ bude terajšia eskalácia vzťahov medzi Iránom a USA trvať veľmi dlho, jastrabi prevážia.

A to nielen v Iráne, samozrejme. Potom už sa vojna, ktorej efekt je len ťažko predstaviteľný, bude odvracať fakt ťažko.

Reakcia Donalda Trumpa bola najprv ako vždy ohnivá, ale teraz už rétoriku mierni. Že do vojny za každú cenu ísť nechce… Svetové médiá píšu, že čoraz viac chce pokoj a mier na domácu politiku a na razenie hesla „America First“. Napokon, vyrazil Johna Boltona. Je Trump v obkľúčení vojnychtivých činiteľov tak z Republikánskej, ako aj Demokratickej strany? Môže nastať situácia, že do vojny bude jednoducho vmanévrovaný?

Taká situácia, samozrejme, nastať môže – koniec koncov, všimnite si, že hoci je prezidentom USA, teda formálne „najmocnejším mužom planéty“, tak za dva a kus roku v úrade ešte nedokázal naplniť azda ani jeden zo svojich predvolebných sľubov týkajúcich sa zahraničnej politiky.

 

Iste, síce sa ešte nenechal zatiahnuť do žiadnej „svojej“ vojny, ale už len faktická energetická blokáda, ktorú vyhlásil proti Iránu, je číročírou ekonomickou vojnou.

A také embargá na obchod dokážu vo svojich dôsledkoch pre každodenný život zabíjať tiež, aj keď sa pri nich nestrieľa.

Teraz sa naozaj zdá, že Trump prehodil niekoľko „ostrých“ slov ako obetu svojím jastrabom, ktorí sú silní aj bez Boltona a na Irán ukázali hneď, ako na saudské rafinérie dopadli jemenské rakety.

Očividne sa snaží sa nejako z vojny proti Iránu vymotať. Vízia vojny so sebou nesie nielen riziko globálneho energetického kolapsu, ale z hľadiska Trumpovho prípadného znovuzvolenia aj veľa ďalších „negatív“, eufemisticky povedané.

USA majú asi osemtisíc vojakov v Iraku a Sýrii, teda v krajinách, kde pôsobí bezpočet šiítskych milícií, ktoré by v prípade amerického útoku proti Iránu zaútočili na americké základne.

K tomu má Irán pripravené tiež balistické rakety a varuje, že veľa amerických základní alebo aj lietadlových lodí sa nachádza na dostrel. A útoky proti americkým cieľom sa koniec koncov nemusia obmedziť len na Blízky východ.

 

Taká vízia by Trumpovi k druhému zvoleniu fakt nepomohla.

Voľby sa v Izraeli skončili opäť všelijako, tamojší pomerný volebný systém opäť priniesol roztrieštený parlament. Má Netanjahu šancu zostaviť vládu? Skloňuje sa meno nacionalistu Avigdora Liebermana, ten asi nie je váš favorit. Keby Netanjahu neuspel, zavreli by ho ešte do prípadných ďalších predčasných volieb?

Čisto teoreticky asi platí, že väčšiu nádej na zostavenie budúcej vlády má líder centrických „modrobielych“ Benny Gantz.

Avigdor Lieberman sa totiž s Netanjahuom už pred časom dosť príkro rozišiel, pričom mu vyčítal napríklad to, že sa zbytočne bráni ďalšej „malej vojničke“ proti zablokovanému pásmu Gazy alebo že naopak príliš ustupuje ortodoxným náboženským kruhom, čo vo finále silne komplikuje každodenný život sekulárnym Izraelčanom.

Lieberman pred voľbami nevylučoval možnosť zostavenia vlády „národnej jednoty“ s Likudom aj „modrobielymi“, ale pod podmienkou, že sa Likud zbaví práve svojho dlhoročného šéfa Netanjahua.

Avigdor Lieberman

Avigdor Lieberman  Zdroj: TASR

Takže uvidíme, povolebné handrkovanie sa sa ešte len začína a zrejme sa bude ťahať týždne a pokojne aj mesiace.

A uvidíme aj to, či generálna prokuratúra naozaj Netanjahua obviní z korupcie, pretože svoje rozhodnutie odložila až na október, keď už by malo byť jasnejšie, kto bude a kto nebude premiérom Izraela.

 

Andrej Babiš si priviezol od Erdogana myšlienku, ktorá ho zaujala: Turecko by rado vybudovalo v Sýrii akýsi tridsaťkilometrový kordón, kam by sa vracali utečenci. Ale s tým asi Baššár Asad nebude súhlasiť.

To je asi stále len reč o tom turecko-americkom pláne na premenu východosýrskych oblastí pozdĺž tureckých hraníc na „bezpečnostné pásmo“, nie?

Zatiaľ to sú oblasti, ktoré za svoje považujú sýrski Kurdi, ale Ankara do nich chce vrátiť dva a podľa niektorých vyhlásení až tri milióny Sýrčanov, ktorí dnes „utečencujú“ v Turecku, čím sa dramaticky zmení demografická situácia v „sýrskom Kurdistane“.

Na rozdiel napríklad od Kurdistanu v Iraku v Sýrii prakticky neexistuje oblasť, ktorá by bola „čisto kurdská“, všade spolu s Kurdmi žijú aj Arabi, Turkméni, beduíni a podobne, ale pokiaľ by k tomu pribudli dva-tri milióny Arabov z Turecka, bolo by po „Kurdistane“ už úplne a USA by len zložito hľadali, kam majú nasmerovať svoju doterajšiu podporu Kurdom…

Neviem, či s tým u Asadovcov súhlasia, ale faktom zostáva, že arabizovaný severovýchod Sýrie svojím spôsobom „rieši“ kurdský problém, aj keď to na prvý pohľad môže z Damasku vyzerať len ako vybíjanie klinu klinom.

 

Sýria sa však s Tureckom vedela pragmaticky – a tiež na úkor Kurdov – dohodnúť už aj predtým a nie je zásadnejší dôvod, aby to oba štáty nemohli niekedy v budúcich rokoch zopakovať.

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Pokiaľ ide o amnestiu, ktorú vyhlásil Baššár Asad: tí, ktorí nenastúpili do armády, majú možnosť, bez trestu. A ďalej sú zmierňované niektoré zločiny. Okrem boja proti štátu. Úprimne, sú také opatrenia argumentom vrátiť sa do Sýrie z nemeckého luxusu, ale napríklad aj z tureckého prežívania?

Joj, to fakt neviem. Neviem sa vcítiť do sýrskych utečencov v Nemecku a ani do tých v Turecku. Múdro preto poviem, že celkom určite platí, že sa niektorí vrátia a niektorí nie. A veľa ľudí sa už nejaký čas vracia, samozrejme.

Ale na druhej strane napríklad Turecko, Egypt, Sudán, Libanon a ďalšie arabské štáty, do ktorých sa, mimochodom, uchýlilo pomerne viac sýrskych utečencov ako do Európy, v posledných mesiacoch vytvárajú čoraz väčšie byrokratické prekážky pre ich ďalšie zotrvávanie, čím ich fakticky nútia k urýchleniu návratu.

 

A tresty pre dezerciu pritom boli jedným z hlavných problémov, ktoré arabské vlády v tomto smere spomínali.

Teraz sa teda v tomto smere v Sýrii čosi pohlo, uvidíme, čo to prinesie v praxi.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Mňa budú najviac zaujímať „šachy“ okolo vojny proti Iránu.

Zdroj: 1

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

2 komentáře

  1. jaroslav napsal:

    Načo vlastne ĺudia žijú? Mali by žiť v mieri a pokoji,namiesto toho sa zabíjajú. Je tu otázka,vyvolať 3-tiu svetovú vojnu,nech ĺudstvo skončí alebo žiť v mieri a vážiť si človek človeka a pomáhať. Ktorí ĺudia držia stránku USA a Trumpovi,tých úprimne ĺutujem,lebo tento človek a štát vedú svet do záhuby.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..