Fast food ako jeden z najväčších zdrojov chemikálií, ktoré sa zahrávajú s našimi hormónmi

V dnešní době ví o rizicích konzumace fast foodu téměř každý. Málokdo si však uvědomuje, jak velkou hrozbu pro nás a naše těla tato „potrava“ představuje. Jedna z mála věcí, které se mi na dnešní době líbí, je fakt, že se stává trendy zdravý životní styl. Kdo dnes na instagram nedá selfie se svým ranním smoothie, jako by nežil. Doporučuji vám také zhlédnout následující video, které nezasvěceným poodhalí, z čeho se vlastně taková pravá McDonalds kuřecí nugetka vyrábí. Ale musí se nechat, že nelžou, když stále propagují, že se jedná o 100% kuře. Jsem docela přesvědčená, že se jedná o 100% kuře, přesněji řečeno moučku z kuřecích zobáčků, nožiček a peří smíchanou s koktejlem barviv a éček. K ničemu jinému z kuřete se nugetky z „mekáče“ ani nepřiblížily. Má to takovou „mňamy“ růžovou barvičku, že?

 

 

Související obrázek

raja


Fast food (jedlá rýchleho občerstvenia) obsahuje množstvo prísad, ktoré sú pre naše zdravie škodlivé. Vedeli ste, že tento pohodlný spôsob stravovania do nášho organizmu zanáša aj nadmerné množstvo chemikálií, ktoré škodia nášmu endokrinnému systému?

Tieto látky sa nazývajú endokrinné disruptory. V jednom z nedávnych výskumov sa ukázalo, že osoby, ktoré pravidelne konzumujú hamburger a pizzu (najmä tie, ktoré si možno vziať so sebou), mali v moči zvýšené hladiny ftalátov.

Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v Spojených štátoch (Centers for Disease Control and Prevention (CDC)) zozbieralo v období rokov 2003 až 2010 údaje o približne 8900 Američanoch v rámci celonárodného prieskumu zdravia a výživy.

Účastníci tohto prieskumu uviedli všetky jedlá, ktoré skonzumovali za posledných 24 hodín a na účely analýzy poskytli vzorku svojho moču.

Zatiaľ čo iné výskumy sa zameriavali na to, aké škodlivé účinky majú na náš endokrinný systém chemikálie obsiahnuté vo všetkých priemyselne spracovaných potravinách, vyššie uvedený prieskum, ktorý je zatiaľ najväčší svojho druhu, sa zameriaval výhradne na škodlivé pôsobenie endokrinných disruptorov obsiahnutých vo fastfoode.1,2,3

 

 

Úplne presné vymedzenie kategórie „fast food“ z princípu nie je celkom možné, no v tomto prieskume sa brali do úvahy najmä jedlá, ktoré sa typicky podávajú v reštauráciách bez obsluhy, jedlá ktoré si môžete vziať „so sebou“ a tiež jedlá, ktoré si vyzdvihnete priamo pri okienku bez toho, že by ste museli vystupovať zo svojho auta.

Takže okrem McDonaldu, KFC, Pizze Hut a podobných stravovacích zariadení, sem patria aj predajne sendvičov, kaviarne Starbucks a mnoho iných reštaurácií s „okamžitou prípravou“ jedál.

V americkom týždenníku Time sa uvádza4:

 „V správe z nového prieskumu,5 ktorá bola zverejnená aj vo vedeckom žurnále ´Pohľady na zdravie životného prostredia´ (,Environmental Health Perspectives´) sa píše, že u osôb, ktoré častejšie konzumujú jedlá rýchleho občerstvenia bola v ich moči zistená zvýšená koncentrácia dvoch látok.

Tieto látky, ktoré sa používajú napr. ako zmäkčovadlo pri výrobe plastov, vznikajú v ľudskom organizme pri štiepení ftalátov.“

Konzumácia fastfoodu výrazne zvyšuje hladinu ftalátov v ľudskom organizme

Vďaka vyššie uvedenému výskumu sa podarilo identifikovať tieto dva ftalátové metabolity:6 

Bis-(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) – vysoko lipofilná (v tukoch ľahko rozpustná) chemická látka, ktorá sa používa ako zmäkčovadlo pri výrobe plastov.

Avšak DEHP nie je v plastoch viazaný pevne, čo znamená, že pri kontakte plastu s látkami obsahujúcimi tuk môže DEHP do tuku veľmi ľahko preniknúť.

Experimenty na zvieratách len potvrdili, že prítomnosť DEHP v organizme môže viesť k poškodeniu pečene, obličiek, pľúc a dokonca aj pohlavnej sústavy, najmä vyvíjajúcich sa semenníkov u chlapcov v prenatálnom období a u novorodencov.

Di-isononyl ftalát (DiNP) – sa používa bežne ako zmäkčovadlo pri výrobe pružných PVC výrobkov.7 Hoci bol DiNP donedávna považovaný pre ľudské zdravie a životné prostredie za neškodný, viacero najnovších výskumov dospelo k odlišnému záveru, a síce, že DiNP v skutočnosti môže mať podobné škodlivé účinky ako DEHP a iné ftaláty.

Napríklad výskumom z roku 2015 sa zistilo8, že prítomnosť DEHP, ako aj DiNP v konzumovaných potravinách priamo súvisí s narastajúcim výskytom inzulínovej rezistencie u adolescentov.

Približne 1/3 opýtaných respondentov uviedla, že za posledných 24 hodín skonzumovali jedlo rýchleho občerstvenia.

Podľa autorov prieskumu „už tento fakt vypovedá mnoho o tom, aké asi môže mať dôsledky na zdravie obyvateľstva častejšia konzumácia fastfoodu.“9

U osôb, ktoré prijímali viac než 35 % kalórií z fastfoodu sa zistilo, že v ich moči je približne o 24 % vyšší obsah DEHP a o 39 % vyšší obsah DiNP v porovnaní s osobami, ktoré v tom istom časovom horizonte nekonzumovali žiaden fastfood.

 

 

Dokonca aj u osôb, ktoré prijímali menej než 35 % kalórií z konzumácie fastfoodu, bola hladina DEHP v ich moči stále vyššia o 16 % a DiNP o 25 % v porovnaní s osobami, ktoré fastfood nekonzumovali.

Jednoduchý spôsob ako podstatne zabrániť pôsobeniu ftalátov na náš organizmus je prestať konzumovať jedlá rýchleho občerstvenia

Autori zmieneného výskumu podotýkajú, že viaceré vedecké a lekárske inštitúcie – napr. Endokrinologická spoločnosť v Spojených štátoch (Endocrine Society) – čím ďalej tým častejšie odporúčajú, aby sme sa pôsobeniu ftalátov vyhýbali podľa možností čo najviac. Toto odporúčanie platí najmä pre tehotné ženy.

Problémom však je, že ftaláty sú prítomné takmer všade, a teda vyhnúť sa ich pôsobeniu bude veľmi náročné. Avšak podľa autorov spomínaného výskumu, pôsobenie ftalátov výrazne obmedzíme tým, že sa nadobro rozlúčime s konzumáciou fastfoodu.

Produkty osobnej hygieny a starostlivosti sú ďalším veľkým zdrojom ftalátov a je len na nás, do akej miery sa vystavíme ich pôsobeniu.

Ftaláty a iné chemikálie obsiahnuté v produktoch osobnej hygieny sú však najväčšou hrozbou znova pre tehotné ženy a malé deti. V reportáži z 15. apríla 2016, ktorá bola odvysielaná na CNN sa dozvedáme, že:10

„Americká univerzita gynekológie a pôrodníctva (The American College of Obstetricians and Gynecologists) zverejnila v roku 2013 štúdiu11, v ktorej sa konštatuje, že nadmerné pôsobenie ftalátov na ženský organizmus môže ohroziť a poškodiť reprodukčnú sústavu ženy.

Výskumom sa zistilo, že pôsobenie týchto chemikálií zvyšuje riziko vzniku myómov (fibroidov) na maternici ako aj riziko vzniku endometriózy.

Tieto ženské ochorenia môžu viesť k neplodnosti, prípadne k zníženému IQ alebo k budúcim poruchám správania u dieťaťa, na ktoré tieto chemikálie pôsobili v čase, keď bolo ešte len plodom v maternici.

Okrem toho, vysoká hladina ftalátov v ľudskom organizme tiež zvyšuje riziko vzniku cukrovky u žien a adolescentov…

 ,Našim výskumom sa nám podarilo zistiť, že jedlá rýchleho občerstvenia (fast food) sú jedným z najväčších zdrojov škodlivých ftalátov,´ uviedla Linda Birnbaum, PhD., riaditeľka Národného toxikologického programu (National Toxicology Program) a Národného inštitútu environmentálnych vied (National Institute of Environmental Health Sciences) v Spojených štátoch.“   

Ftaláty do jedla prenikajú aj z plastových rukavíc, pokladničných pásov či z plastových obalov na potraviny

Vedci ďalej poukazujú na to, že jedlá rýchleho občerstvenia v sebe obsahujú vysoký podiel plastových zmäkčovadiel aj preto, lebo pri jeho príprave zamestnanci fast food zariadení nosia na rukách (na základe hygienických predpisov) plastové rukavice.

Ftaláty do potravín prenikajú teda nielen z plastových obalov, v ktorých sú potraviny zabalené, ale aj z plastových rukavíc, ktoré s potravinami prichádzajú do kontaktu.

V niektorých krajinách však už v tejto veci dochádza k pomalému posunu. Napríklad v Japonsku už v roku 2001 bolo zakázané používanie vinylových rukavíc pri príprave jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach.

Dôvodom bol zistený vysoký obsah ftalátov v týchto rukaviciach. Naproti tomu v Spojených štátoch pokračuje zatiaľ opačný trend – používanie vinylových rukavíc sa tu každým rokom zväčšuje.

Tento opačný trend v Spojených štátoch je možné objasniť rastúcim výskytom alergie na latex – materiál, z ktorého sa kedysi taktiež vyrábali plastové rukavice určené na manipuláciu s potravinami.

 

 

Nepochybne, bude potrebné vykonať ešte mnoho pozorovaní aby bolo možné presne určiť, ktoré jedlá predstavujú pre naše zdravie najväčšie riziko.

No na základe výskumov už teraz vieme, že všetky druhy mäsa ako aj jedlá, ktorých základnou zložkou sú obilniny, obyčajne obsahujú najviac ftalátov, a to aj vtedy, keď tieto jedlá neboli pripravené vo fastfoodových reštauráciách.

Presná príčina pre tento jav zatiaľ nie je známa, avšak pravdepodobne nejako súvisí so spôsobom prípravy týchto jedál. Ďalším možným dôvodom je vyšší obsah tuku v týchto jedlách, keďže vieme, že ftaláty sa veľmi dobre viažu práve na tuk.

To znamená, že práve fast food je tá kategória jedál, u ktorej je ďaleko najvyššia pravdepodobnosť nadmerného obsahu ftalátov.

Ami Zota, profesorka na Univerzite Georga Washingtona v Spojených štátoch a bádateľka v oblasti zdravia pracovného a životného prostredia, poukazuje na to, že mnoho vykonaných experimentov porovnávalo množstvo ftalátov v jedle pred a po zabalení jedla do plastového obalu.

Všetky tieto experimenty dospeli k rovnakému záveru, a síce, že obsah ftalátov v jedle vzrástol o 100 percent po tom, ako bolo jedlo zabalené do obalu. Je to jasným dôkazom, že ftaláty a iné chemikálie sa z plastov uvoľňujú a následne prenikajú do jedla.

Aby toho nebolo málo, prienik ftalátov do jedla je ešte rýchlejší ak jedlo, ktoré balíme, je horúce. A samozrejme, chemický priemysel takéto zistenia tvrdo odmieta.

Aj napriek všetkým opakovane podaným dôkazom budú najväčší výrobcovia chemických látok tvrdiť, že ftaláty sú pre naše zdravie neškodné, a tiež že je takmer nulová možnosť, aby tieto chemikálie prenikali do jedla z plastových obalov.

Chemický priemysel trvá na tom, že niekoľko desaťročí zastarané bezpečnostné predpisy ohľadom povolených hladín ftalátov sú adekvátne aj dnes

Národný zväz reštaurácií v Spojených štátoch ako aj Americká chemická spoločnosť sa k nelichotivým výsledkom vyššie uvedených výskumov vyjadrili, že namerané množstvá ftalátov v jedlách sú stále „hlboko pod“ hladinami, ktoré Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) považuje za potenciálne nebezpečné pre zdravie človeka.12

Je potrebné však poukázať na skutočnosť, že EPA vykonala revíziu predpisov ohľadom bezpečnej hladiny DEHP naposledy v roku 1988. A ďalej podľa profesorky Ami Zota sa experimentmi zistilo, že:

„Výsledky celonárodného prieskumu, ktorému sa podarilo zistiť koncentráciu chemikálií v tejto skupine jedál (fast food) sa zhodujú s množstvami a koncentráciou, ktoré boli zistené vo viacerých epidemiologických výskumoch.

 A tieto epidemiologické výskumy dospeli k záveru, že uvedené hodnoty ftalátov sú pre zdravie človeka škodlivé. Z toho vyplýva jediné, a síce, že predpisy EPA sú skrátka príliš „mierne“.“

Viacerí odborníci sa však nechali počuť, že v skutočnosti neexistuje žiadna „bezpečná“ koncentrácia ftalátov, čiže akékoľvek malé množstvo môže byť pre naše zdravie škodlivé.

 

 

Dr. Leo Trasande, profesor pediatrie a environmentálnej medicíny na New York University (NYU), sa pre žurnál Civil Eats vyjadril:13

„Z pohľadu zdravia človeka neexistuje žiadne bezpečné množstvo ftalátov. Neexistuje jediný výskum, ktorému by sa podarilo jednoznačne určiť nejaké bezpečné množstvo ftalátov, ktoré by bolo pre naše zdravie neškodné.

Hladiny ftalátov zistené v tomto najnovšom výskume sú porovnateľné s tými, o ktorých sa vie, že majú za následok zvýšený krvný tlak14 a zmeny v metabolizme15 u detí.“

Zdravotné riziká vyplývajúce z pôsobenia ftalátov na ľudský organizmus

Ftaláty tiež patria do skupiny chemikálií, ktoré svojou prítomnosťou v organizme spôsobujú zmenu pohlavných charakteristík.

Mnohými pozorovaniami sa zistilo, že pôsobenie ftalátov mení mužské pohlavné charakteristiky na ženské, a tento efekt bol pozorovaný u každého živočíšneho druhu.

Ftaláty majú na svedomí oslabenie endokrinného systému u voľne žijúcich zvierat, čo sa prejavuje najmä rakovinou semenníkov, deformáciami pohlavného ústrojenstva, nízkym počtom spermií v ejakuláte a neplodnosťou.

Uvedené problémy boli zistené u mnohých živočíšnych druhov vrátane medveďa bieleho, jeleňa, veľrýb či vydier. Vedci sa preto domnievajú, že ftaláty pravdepodobne majú podobné škodlivé účinky aj na pohlavnú sústavu človeka.

Pomocou výskumov na zvieratách sa tiež podarilo zistiť, že pôsobenie ftalátov môže vyústiť aj do mnohých ďalších zdravotných problémov (pre detailnejší prehľad pozri tabuľku nižšie).16, 17, 18

Dôvod, prečo majú tieto chemikálie na živý organizmus tak širokú paletu škodlivých účinkov spočíva v tom, že tieto chemikálie svojimi vlastnosťami napodobňujú prirodzené pohlavné hormóny.

Keďže žľazy nášho endokrinného systému a hormóny, ktoré sa z týchto žliaz uvoľňujú, podstatným spôsobom ovplyvňujú každú jednu bunku, orgán a vôbec celkové fungovanie nášho organizmu.

Škodlivé pôsobenie ftalátov je preto zvlášť veľkým problémom u detí, ktoré sa stále vyvíjajú a rastú.

Náš endokrinný systém sa však nepodieľa len na optimálnom vývine pohlavných charakteristík a činnosti pohlavného ústrojenstva.

Okrem toho významným spôsobom ovplyvňuje aj naše nálady a správanie, telesný vývin a rast, činnosť telesných tkanív a metabolizmus.

 

Fast food ako jeden z najväčších zdrojov chemikálií, ktoré sa zahrávajú s našimi hormónmi

Ftaláty sú všade

Zo všetkých známych endokrinných disruptorov, najrozšírenejšie sú práve ftaláty. Nachádzajú sa doslova všade.

Podľa odhadov Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA)chemický priemysel vyprodukuje približne 213 190 ton ftalátov ročne.25

Toto množstvo ftalátov sa používa najmä pri výrobe plastov ako je napr. polyvinylchlorid (PVC). Ftaláty plastom dodávajú pružnosť a odolnosť.

Okrem toho sa však nachádzajú aj v osviežovačoch vzduchu, vo vlhčených hygienických obrúskoch, vreckovkách a papierových utierkach.

Nájdeme ich tiež v produktoch osobnej hygieny ako sú šampóny, sprchové gély, telové mlieka a vody a samozrejme v mejkape.

Podľa vedcov je teda súvislosť jasná – priemerne majú ženy v organizme viac ftalátov než muži práve preto, lebo v porovnaní s mužmi používajú produkty osobnej hygieny v podstatne väčšej miere.

Ftaláty sa však okrem toho môžu tiež nachádzať v nábytku, v čalúnení, v poťahoch, v matracoch a tiež v tapetách a v náteroch na stenách.

Stopy ftalátov sa našli dokonca aj v dojčenskej a detskej výžive – pravdepodobne do nej tiež prenikli z materiálov, z ktorých bol vyrobený obal. A ďalej, ftaláty sa používajú aj pri výrobe pesticídov ako „inertné“, čiže nečinné prísady.26

Keď si uvedomíme, že ftaláty sú naozaj všadeprítomné, vyhnúť sa ich pôsobeniu je jednoducho nereálne. Určite, prvým dôležitým a účinným opatrením bude, aby sme si začali pozornejšie všímať aké kupujeme potraviny, produkty do domácnosti a produkty osobnej hygieny.

Ako jednotlivci sa tak škodlivému pôsobeniu ftalátov ubránime pomerne účinne. Avšak riziko, ktoré tieto chemikálie predstavujú pre zdravie človeka, ostatných živočíšnych druhov a životného prostredia ako celku je tak veľké, že by sme mu ako spoločnosť mali venovať vážnu pozornosť a hľadať univerzálne riešenie.

Profesorka Ami Zota sa pre magazín Time vyjadrila:27

„Vďaka nášmu výskumu má široká verejnosť lepšiu predstavu, aké zmeny treba vo svojich stravovacích návykoch vykonať, aby sa vyhla škodlivému pôsobeniu týchto chemikálií.

Výsledky nášho výskumu však poukazujú aj na celkový problém, ktorým je rozšírené používanie týchto chemikálií pri výrobe (nielen) potravín a pri príprave jedál.

Riešenie týchto problémov si však bude vyžadovať úprimnú vôľu a spoluprácu všetkých zúčastnených strán.“

Niekoľko tipov ako zamedziť škodlivému vplyvu endokrinných disruptorov

Aby sme naše zdravie čo najlepšie ochránili pred škodlivým pôsobením endokrinných disruptorov (chemické látky ako sú napr. ftaláty alebo bisfenol A (BPA)), pri nakupovaní potravín, produktov osobnej hygieny a produktov do domácnosti sa snažme riadiť nasledujúcimi odporúčaniami.

1. Vyhýbajme sa stravovaniu v reštauráciách typu „fast food“. Snažme sa tiež obmedziť, resp. z našej stravy úplne vylúčiť priemyselne spracované potraviny.

Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo náš jedálniček zostaviť z lokálnych potravín, resp. z organických, priemyselne nespracovaných potravín. Pri príprave jedla podľa možností používajme také koreniny, omáčky a dochucovadlá, ktoré sú čo najmenej priemyselne alebo inak spracované.

Do veľkej miery tak zabránime škodlivému pôsobeniu nielen ftalátov a BPA, ale aj celej skupine iných chemikálií ako sú syntetické prísady v potravinách či pesticídy.

2. Na čistenie domácnosti používajme prirodzené čistiace prostriedky alebo si ich vyrobme sami.

Vyhýbajme sa používaniu produktov, ktoré obsahujú okrem ftalátov aj 2-butoxyetanol (EGBE) a 2-(2-ethoxyethoxy)ethanol (DEGME) – tieto dva jedovaté glykolové étery môžu ohroziť našu plodnosť alebo viesť k poškodeniu plodu u tehotných žien.

 

 

3. Kupujme výrobky balené v sklenených fľašiach či nádobách, vyhýbajme sa výrobkom, ktoré sú balené v plastových nádobách a v plechovkách.

Majme na pamäti, že aj plasty, ktoré neobsahujú bisfenol A, obyčajne obsahujú iné endokrinné  disruptory, ktoré sú pre naše zdravie rovnako škodlivé.

4. Začnime používať produkty osobnej hygieny (šampóny, zubné pasty, antiperspiranty a kozmetiku) vyrobené z organických prísad.

V databáze EWG Skin Deep28 je možnosť vyhľadať produkty osobnej hygieny, ktoré neobsahujú ftaláty a iné potenciálne nebezpečné chemické látky.

5. Potraviny a nápoje uskladňujme v sklenených a nie v plastových nádobách.

Pri balení potravín sa tiež vyhýbajme používaniu plastových fólií – tie takisto obsahujú ftaláty, ktoré by mohli preniknúť do jedla (najmä ak jedlo zabalené do fólie zohrievame v mikrovlnke).

6. Vymeňme vinylové sprchové závesy za textilné, prípadne za sklenené sprchové dvere.

7. U dojčiat používajme sklenené dojčenské fľaše. Vo všeobecnosti, na pitie by sme mali používať len sklenené fľaše.

8. Hygienické potreby pre ženy (tampóny, vložky) nahraďme bezpečnejšou alternatívou.

9. Vodu z vodovodného kohútika filtrujme, či už ju budeme piť alebo ju použijeme na umývanie a kúpanie.

Ak si z finančných dôvodov môžeme dovoliť kúpiť len jeden filter, inštalujme ho radšej v kúpeľni – filtrovanie vody určenej na osobnú hygienu je dôležitejšie, pretože cez pokožku absorbujeme z vody podstatne viac kontaminantov.

V roku 1974  vydala Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) smernicu o kontaminantoch, podľa ktorej maximálna povolená hodnota DEHP vo vode je 0,006 mg/dl (alebo 6 ppb).29

Táto smernica však reguluje povolené hodnoty DEHP len vo verejných vodovodoch a neberie do úvahy vodu zo studní.

10. Vždy uprednostňujme produkty, ktoré neobsahujú umelé vône. Umelé vône a parfumy môžu obsahovať stovky až tisíce jedovatých chemických látok, vrátane ftalátov.

Ideálne by sme sa mali tiež vzdať používania avivážnych prostriedkov a rovnako aj papierových utierok – oba produkty obsahujú hŕbu syntetických chemikálií a vôní.

11. Ak máte vodovod a jeho prívodné rúry z PVC, DEHP pravdepodobne preniká do vody, ktorú používate.

A najmä, ak máte takýto vodovod z roku 1977 alebo skôr, určite by ste ho mali vymeniť za novší, ktorý je zhotovený z novších materiálov.

PVC vodovodné rúry z tejto „rannej éry“ obsahujú vinylchlorid, karcinogénnu zlúčeninu, ktorá by mohla prenikať do vody.

Namiesto vodovodných rúr z PVC môžeme použiť rúry z kujného (technického) železa, z polyetylénu vysokej hustoty, z betónu, medi alebo vodovodné rúry PEX.30

 

 

12. Popremýšľajme aj nad výmenou vinylovej podlahovej krytiny za krytinu z nejakého „prírodnejšieho“ materiálu.

Vyhýbajme sa tiež kontaktu s mäkkou, pružnou plastovou podlahovinou. Takáto podlahovina sa často používa ako mäkká výstelka, na ktorej sa hrávajú deti (napr. v škôlkach, v detských kútikoch a pod.).

Podlahoviny podobného typu sú najčastejšie vyrobené z PVC – materiálu, ktorý obsahuje ftaláty.

13. Pozornejšie čítajme etikety na obaloch a vyhýbajme sa každému tovaru, ktorý obsahuje ftaláty. Okrem DEHP si tiež dávajme pozor na obsah DBP (dibutylftalát), DEP (dietylftalát), BzBP (benzyl butyl ftalát) a DMP (dimetylftalát).

Taktiež si lepšie preštudujme každý tovar, ktorý má vo svojom zložení uvedené „vonné zmesi“. Tieto vonné zmesi tiež často obsahujú ftaláty.

14. Uistime sa, že naše deti sa hrajú s hračkami, ktoré neobsahujú bisfenol A. Ide najmä o cumlíky, hryzátka a všetky podobné predmety, ktoré by deti mohli dávať do úst alebo ich žuť.

Patria sem však napríklad aj knižky pre deti, ktoré tiež bývajú potiahnuté plastom. Ohľadom hračiek pre deti, najlepším odporúčaním je úplne sa vyhýbať plastovým hračkám, najmä takým, ktoré sú pružné a elastické.

Naše zdravie je pod paľbou zo všetkých strán. Jedovaté látky zo životného prostredia, ultra-spracované potraviny, pôsobenie elektromagnetických polí, geneticky modifikované potraviny, ktorých produkciu vláda podporuje – to všetko a mnohé iné vplyvy ohrozujú naše zdravie dennodenne.

Dnes už jednoducho nie je možné uchrániť si zdravie ak o ňom nemáme prenikavé vedomosti a informácie.

Viesť zdravý životný štýl a dosiahnuť optimálne zdravie vôbec nie je jednoduchá úloha. Avšak aj náročná úloha sa dá zvládnuť, ak si ju rozdelíme na menšie kroky.

Najdôležitejšie kroky, resp. oblasti, ktorým by sme sa mali postupne venovať jednej po druhej, sú:

  • Čo jesť a kedy jesť.
  • Cvičebné a tréningové plány, ktoré môžeme začať postupne začleňovať do našej životosprávy už dnes.
  • Posilnenie zdravia bežne dostupnými faktormi ako sú čerstvý vzduch, slnečné svetlo a čistá voda.
  • Dostatok kvalitného spánku – ten je pre naše zdravie nevyhnutný.

Zdá sa, že zdravie a životná pohoda už nie sú viac samozrejmosťou. Epidémia opiátov „kosí“ väčšinu vyspelých krajín, obezita populácie rastie raketovým tempom, priemerná dĺžka života sa skracuje (!) a chronické choroby zažívajú nevídaný vzostup.

Ľudská spoločnosť utrpela veľké škody na každej úrovni a jediný spôsob, ako tomuto neblahému vývoju zabrániť, je prostredníctvom vzdelania a osobného príkladu.

 

 

Správne informácie sú práve ten nástroj, vďaka ktorému môžeme prevziať kontrolu nad našim zdravím. Dozrel čas na revolúciu – revolúciu zdravia.

 

Zdroj: 1

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

Komentujte

avatar

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na