Historická skúsenosť alebo prečo východní Európania nechcú moslimov na svoje územie

Prečo sú niektoré východo- a stredoeurópske národy obozretné a nechcú prijať moslimských migrantov, sa pokúsil pomocou histórie vysvetliť Raymond Ibrahim vo svojom príspevku na webe American Thinker

 

 

Ako príklad na začiatku uvádza poľského poslanca Dominika Tarczyńského, ktorý k faktu, že jeho krajina neprijala žiadneho migranta, povedal: “Neprijmeme ani jedného moslima, pretože sme to sľúbili voličom, … preto bola zvolená naša vláda, a toto je dôvod, prečo je Poľsko tak bezpečné, a preto sme nemali ani jeden teroristický útok.”

Jeho neochvejnosť vysvetľuje Raymond Ibrahim obzretím sa za históriou: kým totiž väčšina západoeurópskych národov bola stovky rokov mimo dosahu islamu, tie východoeurópske sa s ním veľmi dobre oboznámili.

Výboje Osmanskej ríše v 16. storočí zasahovali aj do našich krajín a zachovalo sa o nich množstvo historických dokladov aj v literatúre. V roku 1683 sa ich útoky zamerali na Viedeň, na jedno z centier vtedajšej Svätej rímskej ríše, ktorú od 14. júla začala obliehať hlavná osmanská armáda.

Ako píše Ibrahim, nakoniec sa nazbieralo až 200-tisíc moslimských bojovníkov s rovnakým cieľom, aký majú aj súčasné “radikálne” skupiny. Je ním džihád, teda svätá vojna, proti “neveriacim”. Alebo ako vtedy vyhlasoval osmanský veľkovezír Kara Mustafa, aby sa “všetci kresťania podriadili a počúvali Osmanov”. Podľa prameňov sa Mustafa považoval za “fanaticky protikresťanského”. Po obsadení poľského mesta v roku 1674 nariadil, aby boli všetci kresťanskí väzni stiahnutí zaživa z kože, ktorú potom ako trofeje posielal osmanskému sultánovi Mehmedovi IV.

Akonáhle masívna moslimská armáda obklopila múry Viedne, Kara Mustafa dodržiaval protokol starý takmer tisíc rokov a vyslal ultimátum podriadenia sa islamu pod trestom smrti. Veliteľ Viedne sa neobťažoval odpovedať na predvolanie, keďže všetkým v meste bolo jasné, že sa jeho vyhrážkam nepodriadia. Nasledujúci deň teda začal ostreľovať mohutné mestské hradby a dva mesiace sa tak “v mene džihádu” tiahli boje v úzkosti, utrpení a s mnohými obeťami.

 

 

Až 12. septembra “boli viedenské modlitby vyslyšané”. Istý neznámy Angličan vtedy napísal: “Po 60-dňovom obliehaní, spolu s tisíckami ťažkostí, chorobami, nedostatkom zásob a veľkým preliatím krvi, po milióne výstrelov z kanónov a muškiet, po bombách, granátoch a všetkých druhoch ohňostrojov, ktoré zmenili tvár najspravodivejšieho a najrozvinutejšieho mesta na svete, znetvoreného a zničeného … nebesá priaznivo vypočuli modlitby a slzy deprimovaných a trúchlivých ľudí.”

Slávny poľský kráľ Ján Sobieski a jeho 65-tisíc ťažkoobrnených Poliakov, Rakúšanov a Nemcov “pomstili” napadnutie mesta a úplne rozdrvili moslimských obliehateľov s tým, že ​​”nielen toto samotné mesto treba zachrániť, ale celé kresťanstvo, ktorého je Viedeň baštou”.

Predtým, než “moslimskí” bojovníci utiekli, rituálne zabili okolo 30-tisíc kresťanských zajatcov. Pri vstupe do oslobodeného mesta osloboditelia narazili na hromady mŕtvol, výkaly a sutiny. Osmanský sultanát sa odvtedy oslaboval a trvalo ešte niekoľko storočí, kým úplne zanikol.

Keď minulý rok tisícky Poliakov vytvorili veľkú modlitbovú reťaz okolo svojich hraníc, jeden z nich zopakoval Sobieskeho slová, že “náboženská vojna medzi kresťanstvom a islamom je v Európe znova, rovnako ako v minulosti”.

“Zatiaľ čo západné národy hovoria o nedostatku integrácie, ekonomických rozdieloch a nespokojnosti s vysvetľovaním exponenciálneho rastu terorizmu, násilia a znásilňovania, čo prišlo spolu s veľkým moslimským obyvateľstvom, východné národy vidia len kontinuitu nepriateľstva,” uzatvára Raymond Ibrahim.

 

Zdroj: 1

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

7
Komentujte

avatar
6 Comment threads
1 Thread replies
2 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
5 Comment authors
MarošjirikLiběnaMartin RubášMnoho dukazu z minulosti prenesene do pritomnosti. Recent comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší
Upozornit na
Mnoho dukazu z minulosti prenesene do pritomnosti.
Host
Mnoho dukazu z minulosti prenesene do pritomnosti.

Znat svoji minulost je nezbytna nutnost pritomnosti a zaroven klicem do budoucnosti.

Martin Rubáš
Host
Martin Rubáš

No vzhledem k tomu, že Erdogan cílí na řecko, a je z něho nový sultán, tak je jasné, že nechceme u sebe doma pátou kolonu.

http://www.epshark.cz/clanek/709/turecko-opet-cili-na-recko

Liběna
Host
Liběna

September Eleven 1683 Official Trailer
https://www.youtube.com/watch?v=ZNuNGxHjAIg

jirik
Host

Video pro plnoleté a s kvalitním žaludkem
https://vk.com/socha?z=video325721098_456239232%2Ffd70402dd48cbb1347%2Fpl_wall_325721098
kdyby byl odkaz nefunkční
https://vk.com/socha text Kurwy negroidne

Maroš
Host
Maroš

Dovolím si vás upozorniť na tzv. „pufrovanie“ migrácie, ktoré momentálne prebieha v Bavorsku a spočíva v 2 krokoch bavorskej vlády – 1/ zamedzeniu vstupu migrantov do Bavorska, 2/ trestné stíhanie budúcich vydavateľov Mein Kampf, ktoré je od roku 2016 voľným dielom. Čo znamená to pufrovanie? Pufrovanie – je výraz z chemickej technológie, znamená zmiernenie búrlivosti reakcie – používajú sa pri tom napríklad soli silných zásad a slabých kyselín. Podstata – predstavte si sociálny experiment – výmenu obyvateľstva migráciou ako chemický proces, ktorý prebieha v chemickom labáku – v Európe. Zásadne musí ísť o KONTROLOVANÚ chemickú-sociálnu reakciu, pretože inak celý labák… Číst vice »

Maroš
Host
Maroš

Píše sa rok 7526 – 22.9.2018 bude nový trok 7527, takže k lužickej kultúre spred 3.700 nám chýba ešte 4.000 rokov histórie od podpísania Veľkého mieru v Ázii. Poznámka – detto prvé zmienky o starých Maďaroch sú známe zo západného pred-Uralska cca 5.000 rokov, takže nielen Slovania majú čo v oficiálnej histórii – ktorú v Európe píšu hlavne Briti a Nemci – čo „doháňať“! Téme lužickej kultúry treba venovať neustálu pozornosť, pretože sa jedná o historickú genetickú rodovú pamäť o našom pôvode! “ Je to důkaz, že přinejmenším od starší doby bronzové v této oblasti lidé žili a že tu… Číst vice »