Je liek na štítnu žľazu príčinou rastúceho výskytu rakoviny prsníka?

Súvislosť medzi liekom na štítnu žľazu a výskytom rakoviny prsníka bola prvýkrát konštatovaná v 70. rokoch, kedy výskumníci z Ferdinand-Sauerbruchovej nemocnice v nemeckom Wuppertale zistili, že ženy, ktoré tieto lieky užívali viac než 15 rokov, mali o 20% vyššiu pravdepodobnosť vzniku ochorenia.

Odvtedy niekoľko ďalších štúdií potvrdilo, že trvalé užívanie liekov na štítnu žľazu zvyšuje riziko rakoviny prsníka u žien.

Riziká liekov, ktoré doplňujú umelé hormóny štítnej žľazy

Napriek spomínaným zisteniam farmaceutické spoločnosti stále tvrdia, že ich výrobky sú bezpečné – uvádzajúc, že ich lieky sú „identické“ s prírodným hormónom štítnej žľazy, ktorého majú byť náhradou.

Položme si však otázku: Keby to tak bolo, ako mohli byť patentované? Veď predsa prírodné látky sa patentovať nedajú?!

Väčšina liekov na štítnu žľazu napodobňuje tyroxín (T4), hormón, ktorý je prirodzene vytváraný telom. Tieto lieky sa bežne predpisujú ľuďom s diagnostikovanou hypotyreózou na zmiernenie syndrómov, spájajúcich sa s týmto stavom, ako sú rednutie vlasov a únava.

Štúdie skutočne naznačujú, že lieky na štítnu žľazu pomáhajú stabilizovať silnú nerovnováhu hormónu štítnej žľazy, no dlhšie užívanie týchto liekov sa spája s rôznymi zdravotnými rizikami.

Nanešťastie však môžu mať lieky na štítnu žľazu okamžité účinky, ktoré spôsobujú, že ich žena potrebuje aj vtedy, keď už hypertyreózu nemá. Synteticky vyrábaný T4 môže v tele blokovať prirodzené využívanie tyroxínu.

Syntetické verzie môžu vlastne súperiť s prirodzenými T4 hormónmi o miesta bunkových receptorov. Práve toto môže byť dôvod, prečo tí, ktorým boli predpísané lieky na štítnu žľazu, ich niekedy musia užívať celoživotne.

Navyše, lieky na štítnu žľazu nahrádzajú iba hormóny T4. Tyroxín je neaktívny a potrebuje sa zmeniť na svoju aktívnu formu, zvanú trijódtyronín (T3), aby ho mohli využívať rôzne orgány, ako sú pečeň a obličky.

Údaje ukazujú, že telo nie je schopné alebo má problémy meniť na T3 synteticky vyrobený hormón T4.

To však farmaceutickému priemyslu vyhovuje: problémy s premenou T4 na T3 znamenajú, že je nesmierne náročné nájsť správne dávkovanie lieku. Aby sa to vyriešilo, podáva sa lieku viac.

Zdravie štítnej žľazy aj prsného tkaniva súvisí s hladinami jódu

Medzi štítnou žľazou a prsným tkanivom existuje zrejmá súvislosť a obe sa spájajú s hladinami jódu nachádzajúcimi sa v tele. Článok Dr. Veronique Desaulniersovej na stránke NaturalHealth365 sa zaoberal dôležitosťou jódu pre zachovanie zdravia oboch žliaz.

Mliečne žľazy majú na jód veľmi podobný „odchytávací systém“ ako štítna žľaza. Žľazy nachádzajúce sa v prsiach súperia o potrebný jód so štítnou žľazou.

Telo potrebuje jód na distribúciu hormónu, no aj napriek tomu má okolo 90 % svetovej populácie nedostatok jódu.

Jódový nedostatok u tehotných žien môže trvalo poškodiť plod tým, že spôsobuje zmenšený rast, intelektuálnu nespôsobilosť a oneskorený pohlavný vývoj.

Objavujúce sa dôkazy naznačujú, že hypotyreóza môže byť dôsledkom jódového nedostatku. Namiesto krkolomného riešenia pridávania telu syntetických hormónov naturopati odporúčajú liečiť hlavnú príčinu ochorenia, a to dodávaním jódu.

To nás znovu vracia k dôvodu, prečo synteticky získané hormóny štítnej žľazy môžu prispievať k zvýšenému riziku rakoviny prsníka. Tieto lieky sa totiž nezameriavajú na hlavnú príčinu problému.

Keď štítna žľaza a mliečne žľazy súperia o jód, štítna žľaza nie je schopná správne vytvárať hormóny, čo môže spôsobiť, že sa prsné bunky vyvíjajú nenormálne a spôsobujú rakovinu.

Štúdia, publikovaná v časopise European Journal of Clinical Investigation, sa rozhodla zistiť, či by pri liečbe zväčšenej strumy fungovalo pridávanie jódu rovnako dobre ako liek na štítnu žľazu.

Hoci obe liečby veľkosť strumy výrazne zmenšili, pacienti liečení jódom mali štítne žľazy stále normálnej veľkosti aj štyri mesiace po skončení podávania jódového doplnku.

Tí, ktorým bol predpísaný liek na štítnu žľazu, boli takmer okamžite po tom, čo prestali užívať liek, svedkami návratu ich strumy do úrovne pred liečbou. To je dôkaz toho, že jód môže byť bezpečnou (a účinnou) alternatívnou liečbou hypertyreózy.

Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

4 komentáře

  1. MUDrland Wenca napsal:

    Je otázkou, zda farmaceutikum které pouze nahrazuje přirozené hormony, je vůbec lékem když nic neléčí.

    Většinou stačí štítnou žlázu prokrvit, aby začala fungovat. Když auto nemá benzín tak nejede. Žláza do které přivádí krev zúžená céva trpí nedostatkem „pohonných hmot“ a proto nemůže fungovat. Téměř každý si může štítnou žlázu vyléčit sám, pokud ví jak na to.

    • Lekno napsal:

      to je nepresne. nefunkcne endo ma pricinu vo vyzive nevhodnej pre ludi a z toho vyplyvajuce oslabovanie/zlyhavanie organov.
      minule som tu uvadzal dostatok faktov, tak si to laskavo nalistujte

    • Iveta Krejčí napsal:

      A jak na to?

  2. Dita napsal:

    Děkuji, můžu vás poprosit o odkaz?
    Dita

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.