Manželia za 20 rokov vysadili viac ako dva milióny stromov. Zdevastované územie premenili na nádherný les

Niečo príjmného na sobotné ráno. Napriek všetkým správam, dejú sa vo svete aj krásne veci….

Spojili sily a zničenú oblasť zachránili. Pohľad na dnešnú podobu lesa je neskutočný.

BELO HORIZONTE 13. marca – Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia bol brazílsky fotožurnalista Sebastião Ribeiro Salgado vystavený veľmi náročnej skúsenosti. Návšteva Afriky bola pracovná a mal svojím objektívom zachytiť hrôzostrašné následky rwandskej genocídy, pri ktorej zomrelo viac ako 800 000 tisíc ľudí. S traumatickým zážitkom sa tak vracal domov do brazílskeho Minas Gerais a veril, že mu k „uzdraveniu“ pomôže návšteva jeho milovaného lesa, v ktorom vyrastal. Realita, ktorú pred sebou uvidel, ho však položila na kolená.

Pred očami sa mu totiž zjavilo len prašnú rozrytú pôdu, kde po hustých lesoch zostali len pne. Pár rokov stačilo, aby sa jeho rodné mesto zmenilo na nepoznanie. Za celou touto katastrofou stáli lesníci a nekompromisné odlesňovanie. Pohľad bol pre Salgada zničujúci. „Krajina bola rovnako chorá ako ja. Len asi 0,5 % územia bolo pokryté stromami,“ prezradil v rozhovore pre The Guradian zlomený fotograf.

Zasiahla manželka

Našťastie, mal Salgado úžasnú manželku, ktorá mu bola obrovskou oporou a ktorá prišla s takmer nemožným návrhom. Rozhodla sa totiž, že spoločnými silami obnovia zničený les. Samozrejme, že Salgado podporil jej myšlienku, a tak sa spoločne pustili do ťažkej misie. Fotograf kúpil od svojich rodičov opustený starý ranč a začal budovať sieť dobrovoľníkov a partnerov, ktorí by ich obrovský projekt zafinancovali. V roku 1998 manželia založili organizáciu Instituto Terra, ktorá neúnavne pracovala na oživení zničeného prírodného bohatstva.

Obrovská zmena k lepšiemu

Ako informuje portál Effortsforgood, prvé semienko zasadil Salgado v decembri 1999. Pár na začiatku najal približne 24 pracovníkov, čo sa však v priebehu rokov zmenilo a pridal sa k nim veľký počet dobrovoľníkov. Pracovalo sa vo dne i v noci. Obrovský kus tvrdej práce čoskoro priniesol svoje ovocie. Tropické stromy pochádzajúce z regiónu začali rozkvitať. Ručne zasadené stromy a kríky pozostávali prevažne z miestnych odrôd. Od samotného začiatku sa im spoločnými silami podarilo zasadiť viac ako dva milióny sadeníc. Celkovo išlo o 293 druhov stromov a kríkov, ktoré oživili plochu o rozlohe 1 502 akrov. Miesto sa opäť začalo meniť na nádherný kus zeme. Oblasť bola vyhlásená za súkromnú prírodnú rezerváciu a najnovšie satelitné snímky odhalili, ako sa spustošená krajina zmenila na zelenú lesnú pokrývku.

Zdroj: 9

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

4 komentáře

  1. CZK napsal:

    Taky jsem před pár dny koupil sadbu obalovaného dubu a prostokořené jedle. Nejdřív jsem zasadil jedli, a potom jsem začal sázet dub. Tam se s tím nemusí spěchat, protože už zakořeněný je v tom balu. Ale nedaří se! Od té doby nepršelo, země je suchá jako tabák do fajfky, kořeny nemají co nasát a jehlice stále odpařují vodu. A když jsem se dostal k těm dubům, tak jsem zjistil, že mi nějaký hlodavec sežral kompletně kořeny u dvou balíků. Zbyly jenom proutky nad zemí! Tak jsem jel koupit nové, ale už měli jenom menší a stálo mě to 700 Kč. A to ještě není všechno, protože každou sazenici musím extra oplotit, protože když nebude za plotem, tak ji ožerou či vytahají ze země daňci. Tak takto se dnes pěstuje les 🙁

    • anna napsal:

      Milý CZK, no jo, na začiatku je to eľká drina a mnoho obete. Ale pak, keď to vyrastie a osamostatní sa. Stromy sú úžasné 🙂 prajem veľa trpezlivosti, odhodlania máte vidím kopec a nech to krásne rastie 🙂

    • MUDrland Wenca napsal:

      Také jsem chtěl před třemi lety vysadit část vytěženého lesa. Můjsoused mne upozornil, že usychají i vzrostlé jehličnany a bez oplocení a vydatné závlahy les není vysadit. Jenže pak jsem kvůli jiným prioritám na les neměl čas. Poté jsem zjistil, že volný pozemek zarostl ostnatými křovinami a náletovými dřevinami. A protože je snažší plout po proudu, rozhodl jsem se do porostu nějaký čas nezasahovat. Zvěři se totiž do pichlavého podrostu evidentně nechce a tak náletové dřeviny netrpí okusem. Až dřeviny zesílí, křoviny vysekám křovinořezem. Je pravda že tam neporostou stromy na řezivo, ale jako dřevo na topení to bude stačit.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..