Operácia Paperclip: Nacistickí vedci v službách USA

Druhá svetová vojna patrí k najhroznejším udalostiam všetkých čias. Na druhej strane ale ľudstvu priniesla ohromný technologický pokrok, ktorému vtedy tón udávalo nacistické Nemecko. Po konci vojny chceli víťazné štáty akýchkoľvek nacistických znalostí pochopiteľne využiť, ale nebolo to jednoduché. Veď Spojené štáty v tom čase stáli na pokraji studenej vojny so Sovietskym zväzom!

 

 

Po vojne bolo Nemecko úplne zdecimované a mnohé jeho prominentné osoby sa ocitli na rázcestí. Niektorí sa rozhodli dobrovoľne ukončiť svoj život, iní utiekli za hranice. Potom tu ale boli vedci a lekári s ohromnými znalosťami technológií a tých chceli za každú cenu na svoju stranu získať Spojené štáty. Chceli ich totiž využiť vo svojom boji proti Sovietskemu zväzu, s ktorým viedli tzv. Studenú vojnu.

Nacisti sa presúvajú do USA

Aby sa dôležité informácie nedostali do Sovietskeho zväzu, bola hneď v roku 1945 prezidentom Harrym Trumanom (1884-1972) schválená operácia Paperclip. Jej cieľom bolo naverbovať do amerických služieb najväčších raketových vedcov, lekárov, architektov a chemikov. Prezident mal ale podmienku. Nesmelo ísť o osoby úzko spojené s Hitlerovým režimom. Tajná služba tento rozkaz však ignorovala a začala týmto ľuďom vyrábať falošné doklady a umožňovať im získať bezpečnostnú previerku, a to bez toho, aby o tom politické autority vedeli.

Operácia Paperclip začína

Operácia začala najprv na tajnej vedeckej základni v Nemecku. Neskôr bolo 1600 najlepších nacistických vedcov presunutých do Spojených štátov. Tým sa teda, podľa zverejnených správ, stalo, že nacisti vstúpili na územie USA úplne bez problémov, aj keď úradníci ich minulosť poznali. Mnohí z nich boli pritom členmi NSDAP alebo gestapa, v koncentračných táboroch vykonávali pokusy na ľuďoch alebo sa dopúšťali ďalších vojnových zločinov.

Najdokonalejšia vojnová raketa

Dalo by sa povedať, že najväčší záujem mali Spojené štáty o rakety a ich konštruktéra Werhnera von Brauna (1912-1977). Ešte pred vojnou totiž von Braun zostrojil raketu V-2, ktorá neskôr spôsobila veľké škody pri útokoch na Londýn. Navyše v továrni, kde sa vyrábala, zomrelo 25 000 väzňov z koncentračného tábora Dora (Braun si ich do továrne sám vyberal). Keď sa ale blížil koniec vojny, konštruktér sa vzdal americkej armáde a začal pre ňu pracovať na riadených strelách.

Vyhraný boj o vesmír

Von Braunove raketové znalosti sa potom dokonale uplatnili pri „vesmírnom preteku“ so Sovietskym zväzom. V roku 1958 von Braun vyvinul raketu Jupiter-C, ktorá vyniesla na obežnú dráhu prvý satelit (ten sa stal predzvesťou zrodu amerického kozmického programu). Ďalej vynašiel nosnú raketu Saturn V, ktorá Apollu 11 pomohla dosiahnuť Mesiac. V roku 1960 potom jeho raketový výskumný tím prešiel pod správu novovzniknutej civilnej agentúry NASA. Tú von Braun tiež desať rokov viedol.

Smrť v mene medicíny

Do Spojených štátov sa dostal tiež jeden z najprominentnejších nacistických fyzikov Hubertus Strughold (1898-1986), neskôr známy ako „otec kozmickej medicíny“. Počas vojny pôsobil ako riaditeľ Výskumného ústavu pre letecké zdravotníctvo, kde okrem toho študoval fyzikálne účinky vysokej nadmorskej výšky alebo nadzvukovej rýchlosti letu na človeka. Tieto experimenty pritom vykonával hlavne na ľuďoch z koncentračného tábora Dachau. Väzni tak napríklad boli ponáraní do ľadovej vody, zatváraní do tlakových komôr alebo podrobovaní chirurgickým zákrokom bez anestézie. Po vojne pracoval Strughold v Úrade pre americké vojenské letectvo, kde vykonal aj priekopnícku štúdiu o fyzických účinkoch stave beztiaže.

Experimenty so sérom pravdy

Americká vláda využívala nemeckých vedcov tiež k vývoju novej metódy vypočúvania väzňov. Pokusy prebiehali za použitia tzv. séra pravdy, vytvoreného z drogy LSD, ktoré malo zajatým vojakom uvoľniť psychiku, aby odtajnili tajné informácie. K výsluchom sa navyše využívali elektrické šoky a hypnózy. Na experimentoch tohto typu sa potom podieľal aj dr. Walter Paul Emil Schreiber (1893-1970), nemecký odborník na biologické zbrane, ktorý počas vojny testoval psychochemické látky na zajatcoch z koncentračných táborov.

V službách CIA

Enormný záujem o nacistoch mala po vojne aj Ústredná spravodajská služba (CIA), ktorá ich začala využívať ako špiónov. Napríklad Otto von Bolschwing (1909-1982) mal v nacistickom Nemecku hodnosť kapitána vojenské jednotky SS, pracoval ako tajný agent v Palestíne, bol veľmi úzko spätý s Adolfom Eichmannom (1906-1962) a podieľal sa na plánovaní konečnej židovskej otázky. Po vojne poskytoval CIA informácie o ďalších nacistoch a nemeckých vojenských operáciách. S pomocou bývalých nacistov v Rakúsku tiež prevádzkoval antisovietsku špionáž.

Vedúci predstaviteľ Interpolu

Ďalšiu významnú vedúcu pozíciu získal Paul Dickopf (1910-1973), člen NSDAP a SS a tajný agent vo Švajčiarsku, ktorý ako riaditeľ Federálnej kriminálnej polície v Nemecku niekoľko rokov tajne spolupracoval so CIA. Nakoniec sa vyšplhal tak vysoko, že sa v roku 1968 stal šéfom najväčšej policajnej organizácie na svete, Interpolu. Aj keď bol celý čas považovaný za odporcu nacizmu, po dôkladnom vyšetrovaní sa v roku 1979 o ňom verejnosť dozvedela celú pravdu. Toho už sa už ale Dickopf nedožil.

Zdroj: 1

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

Komentujte

avatar

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na