Ovocný sad s 91 stromami starých pôvodných odrôd – prvý mestský sad na Slovensku

Takéto projekty sú dôkazom toho, že sadá pracovať naozaj rozumne a s vidinou do budúcna a nie len peňazí. Zachovávať staré odrody, nechať im čas poriadne zosilnieť a až potom nech zarodia plody. Tomu sa hovorí sedliacky rozum, potom sa nemusí ani striekať a nemusia sa používať rôzne chemikálie ničiace život. No ale kto by to dnes robil, keď musí čakať 10 – 15 rokov na zisk? Takéto výsadby alebo podobná práca sa dá robiť len vtedy, keď už má človek po rodičoch na pozemku takéto dospelé a odolné živé stromy a môže vysádzať pre svoje deti. To by bolo jedno z ozajstných predávaní si bohatstva z generácie na generáciu.


Rozhodli sa obnoviť ovocný sad, ktorý sa nachádza v zadnej časti žiarskeho parku. Pôjde pritom o prvý mestský ovocný sad starých odrôd na Slovensku. S vysádzaním stromov sa začalo už v novembri.

 

 

V ovocnom sade sa kedysi nachádzali rôzne druhy ovocných stromov, ktoré boli typické pre náš kraj. „Mesto chce obnoviť tradíciu, ktorú kedysi zaviedol biskup Moyses. V sade by sme postupne vysadili rôzne druhy ovocných stromov. Zachovali sa tu aj pôvodné orechy, o ktoré sa ďalej budeme starať a časom k nim vysadíme ďalšie kusy,“ povedal ešte začiatkom roka primátor Peter Antal.

V priestore väčšom ako 1 hektár sa vysadia jablone, hrušky, čerešne i slivky

V súčasnosti už v areáli prebiehajú zemné práce a odstraňuje sa starý betónový plot. „V priestore približne 1,2 hektára vysadíme 91 ovocných stromov rôzneho druhového zloženia. Konkrétne to budú jablone, čerešne, slivky, hrušky a lieskové orechy,“ konkretizuje Marcela Gendiarová, odborníčka na zeleň z MsÚ v Žiari nad Hronom. Pri tvorbe a výsadbe novej koncepcie sadu spolupracuje mesto s krajinným ekológom Ľudovítom Vaššom, ktorý stromy do sadu aj vyberal. „Pri výbere stromov sa kládol dôraz aj na druh pôdy. Napríklad, kde je pôda kamenistá, tam sa vysadia hrušky,“ podotýka Gendiarová s tým, že práve podľa typu pôdy Vašš vytýčil, aké druhy budú kde v priestore vysadené.

 

 

Ovocie bez chemického ošetrovania

V týchto dňoch sa v sade robia aj zemné práce, aktuálne sú to chodníky okolo celého areálu. „Atraktivitu sadu zvýšia prírodné lavičky z agátového dreva, sieť chodníkov, kvitnúce pásy bylín a miesta pre piknik. Sad tak bude slúžiť aj na oddych, na šport a v neposlednom rade aj na edukáciu v rámci škôl, kedy chceme v budúcnosti formou výstavy prezentovať ovocie, ktoré tu vyrastie,“ približuje ďalšie plány Marcela Gendiarová a ako dopĺňa, do sadu sa časom umiestnia aj včelstvá na opeľovanie stromov, rozhľadňa či jazierko. Ovocie, ktoré sa zo stromov dopestuje, chce samospráva dodávať do školských zariadení v meste, pričom pôjde o bioovocie, ktoré sa nebude chemicky ošetrovať. „Približne šesť rokov potrvá, kým sa dosiahne rodivosť stromov. Na nich bude prebiehať tzv. výchovný rez. U stromov chceme dosiahnuť vek aj sto rokov,“ podotýka ďalej odborníčka na zeleň.

 

 

Do sadu sa umiestnia aj včelstvá na opeľovanie stromov

V novembri je najvhodnejší čas na výsadbu ovocných stromov. Dnes už sú predkopané jamy. Niektoré stromy sa budú sadiť aj popri mini ZOO, v časti, kde sú umiestnené pštrosy. Betónové oplotenie sa odstráni a celý priestor sa tak otvorí. Zvyšnú časť sadu, ktorá sa tiahne od Hrona, budú ohraničovať agátové koly s pletivom, ktoré stromy ochránia pred zverou. Financie na vytvorenie sadu poskytla mestu Nadácia ZSNP a Slovalco. „Pätnásťtisíc eur z nadácie použijeme na výsadbu stromov. Z rozpočtu mesta sa uhradí oplotenie a osadenie mobiliáru,“ uzatvára Marcela Gendiarová s tým, že priestor sadu bude monitorovaný, aby bol ochránený pred vandalmi.

Storočné stromy v plnom zdraví

Odbornú činnosť pri výsadbe a následnú starostlivosť o stromy bude zabezpečovať už spomínaný krajinný ekológ Ľudovít Vašš, ktorý sa zaoberá starými odrodami stromov. Do žiarskeho sadu vysadí druhy, ktoré sú známe v našom okolí a ktoré sa tu už v minulosti pestovali. Dokonca 15 stromov naštepí rovno v areáli na podpníky. Ekológ nám prezradil, aké stromy sa rozhodol vysadiť v žiarskom sade: „Tradičné ovocné druhy, konkrétne jabloň, hruška, slivka, čerešňa. Sú dlhoveké, vytvárajú krásne vysoké koruny a pestovali sa v regióne po stáročia. Sadenice stromčekov budú voľno-korenné sadenice z domácej ovocnej škôlky pestované bez závlahy, umelých hnojív a chemických postrekov, vštepené na divoké semenné podpníky.

 

 

Podľa odborníka, starostlivosť o stromy je dôležitá najmä v mladosti. „Stromy nesmú skoro vstúpiť do plodnosti, najskôr potrebujú silno zakoreniť a rásť, aby boli pripravené na dlhý plodný život. Pokojne môžeme hovoriť o životnosti 100 rokoch, pri hruškách aj viacej,“ približuje ďalej Ľudovít Vašš s tým, že o vysadené stromčeky bude potrebná aj následná špeciálna starostlivosť: „Dôležité je zabezpečiť sadenice proti poškodeniu, zabrániť prerastanie tráv a bylín pod korunkou vrstvou organického mulču a po dobu 8 – 10 rokov dôkladne zapestovávať korunky, aby mohli byť v budúcnosti do značnej miery samostatné.

 

 

Spolupráca s krajinným ekológom bude pokračovať aj po vysadení stromov. „To nie je jednorazová služba. Ak by sme nemali záruku opatery sadu, do spolupráce by sme ani nešli. Je našim záujmom, aby sad prosperoval a bol príkladom pre všetkých, ktorí chcú dlhoveké tradičné sady zakladať. Zaväzujeme sa výsadbou pokračovať v starostlivosti o sad, doplniť ešte lokálne odrody z oblasti Žiarskej kotliny, Štiavnických vrchov a novobanských Štálov. Sad bude priebežne doplnený aj o prvky podporujúce rozmanitosť a biologickú ochranu sadu v podobe kvitnúcich pásov hmyzích domčekov,“ uzatvára Ľudovít Vašš.

Vysadený priestor bude prirodzene nadväzovať na historický park a v minulosti zaniknutý cirkevný sad. Ovocné stromy budú pestované ako vysokokmene, kde koruny začínajú až vo výške viac ako 2 metre a vzdialenosť medzi stromami bude najmenej 12 metrov.

 

 

Vysadené sadenice budú dlhoveké stromy, schopné dosiahnuť vek viac ako sto rokov v plnom zdraví. Predpokladom pre túto dlhovekosť sú divoké plané korene a kmene, na ktorých sú naštepené historické odrody. Ekologickú rozmanitosť zabezpečí prirodzený krovitý pás okolo sadu, kvitnúca lúka, hmyzie domčeky a ovčia vlna okolo stromčekov. Výsadbu, návrh a opateru sadu si zoberú pod krídla mladí sadári z Bielych Karpát.

Zdroj: 1

Loading...
Líbil se vám článek? Sdílejte ho se svými přáteli!

7
Komentujte

avatar
6 Comment threads
1 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
4 Comment authors
MarošmariankosnacVitězslav Crhajana Recent comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Maroš
Host
Maroš

Tak toto je moja cirkva!

Anonymní
Host
Anonymní

4.5

jana
Host
jana

jednoducho perfektné !

Vitězslav Crha
Host
Vitězslav Crha

Každý v životě by měl něčím trvalým přispět matičce přírodě tolik utiskované a vysávané až do morku kostí,něco trvalého a hodnotného. Já jsem vsadil také na stromy,protože nám velice pomáhají žít a přežít i ty nejhorší doby na světě. Sám jsem jich vysadil stovky a jsem dnes tomu moc rád. Do dnešních dnů vidím jak se jim daří,jak místo krásně zezelenalo a dělá to radost i jiným lidem. To je štěstí,když jej mohu rozdávat i když to nikdo nevidí. Po každém dobrém člověku zde musí něco zůstat. Tak vás prosím,zasaďte alespoň pár stromů a je jedno kde a jaký druh.… Číst vice »

mariankosnac
Host
mariankosnac

Kedysi sa to dalo, otec zamlada vysadil mnoho stromov v doline kde vyrastal. Ale teraz je pre stromy zlá doba, hlavne v poslednom desaťročí bolo mnoho stromov spílených. Tak neviem kam vysadiť stromy aby boli v bezpečí a nejakú dobu tam vydržali…

Anonymní
Host
Anonymní

5

Maroš
Host
Maroš

Mám vo zvyku kde kade trúsiť kôstky zo slív, drieňov, šípky, orechy, atď. Voľne možno sadiť konkrétne pôvodné, alebo zdomácnené neinvazívne druhy – pozrieť vyhlášku. Problém je – že plochy niekomu patria. Poľovníci často likvidujú rôzne kroviská – kvôli „efektívnejším“ honom. Porasty v poľno-krajine často neuživia zver – a tá likviduje mladé stromčeky – srnce parôžkami zlikvidujú veľkú časť mladiny. Ďalšia vec – elektrické vedenia. Tak to sa každoročne pília po dedinách krásne stromy už len kvôli nepredvídavej výsadbe – „kukni aj hore!“ – keď sadíš strom. Ďalšia vec – dlhoveké stromy – tis až 1200 rokov – ale niekto… Číst vice »